štvrtok, 26. júna 2008

...u mě dobrý

Tak to by sme mali. Kde sme to boli? Aha, to ste ma nemohli niekto varovať, že slnečnicový chlieb je taký hnusný? Fuj.

Dnes som bol úspešne preskúšaný z prechodov (nie tých biologických, ale tých medzirežimových). Čo vám budem hovoriť, iste ste už čítali Dvořákovú a Kunca (1994) alebo Linza & Stepana (1996). Ale ma mrzelo, ani som sa nedostal k tomu, čo som chcel povedať o teleologickosti konceptu tranzície k demokracii, že teda tento koncept akosi naväzuje na lineárno-evolučné vnímanie dejín, kde ľudské spoločenstvá v sérii postupných krokov, riadených, či už božou prozreteľnosťou, svetovým duchom, rozumom, abo proletariátom, smerujú progresívne k nejakému cieľu.

Ako argumentoval Nicolas Guilhot, 'tranzícia k demokracii' má mnoho spoločných čŕt s marxistickým konceptom tranzície (najmä v jeho sovietskej verzii) v tom, že aj dynamika spoločenských procesov tranzícií (v ich post-rustowovskom teoretizovaní) je závislá od rozhodnutí politických aktérov a nie sociálnych štruktúr; spoločenská zmena je tu nie autonómna, ale realizuje sa podľa návrhu 'predvoja'. Čas prechodu obdarúva udalosti akousi 'epistemologickou výnimkou' a inštitúcie už nezrkadlia societálne konfigurácie, nezväzujú ich spoločenské štruktúry, ale žijú si vlastným životom. Aktéri momentálne oslobodení od obmedzení vlastných 'netranzičným' (bežným) časom generujú zmeny a privádzajú štruktúry do súladu s predpísaným a historicky pre-determinovaným projektom. Je ale nebezpečným metodologickým excepcionalizmom 'neobyčajné' udalosti vymedzovať z behu bežných ako akosi 'viac historické', na ktoré treba uplatniť iné chápanie.

To ten Guilhot. Nesmierne zaujímavé veci, že. Ale možno je lepšie, že som sa k tomu nedostal.

Žiadne komentáre: