pondelok, 11. februára 2008

Dnes som bol zastrelený

A taký pekný deň to vyzeral byť. Ráno som sa zobudil, sám od seba minútu pred budíkom, čo sa mi nestáva, hm, vôbec, mestská hromadná ma dopravila všade bez čakania, na uliciach málo ľudí, slnko mierne svietilo, ale bolo schované za oparom hmlomraku, čiže nepôsobilo iritujúco, čo som mienil a chcel vybaviť som vybavil, v ušiach celý čas Orfeus a Euridika striedaní Blitzen Trapper, skoro by som povedal, že priam krásny deň.

Osud udrel krátko po jednej poobede, práve som postával na Václaváku a hleděl si svýho, ako vravia bratia Česi (konkrétne som hladil svoj iRiver, aby nevznikol nesprávny dojem), keď tu zrazu asi tak trojročný výrastok na mňa mieri zeleno-oranžovým koltom a zúrivo stláča spúšť. Do smrti nezabudnem na tú vražednú beštiálnosť v jeho očiach, pričom do smrti bude len asi 15 rokov, kým si nevybaví zbrojný pas a nepríde dielo dokonať. Zasran krpatý.

Ech, viním úpadkovú americkú kultúru, vojnu v Iraku a George W. Busha.

Žiadne komentáre: