Hej, hej, dlho nič. Meh, nuž čo, nechcelo sa mi písať.
Prosím, áno, považujte moje niekoľkodňové mlčanie (a jeho prípadné opakovanie) za vedomí prejav pozérskej apatie (blogatie) a coolového intelektuálneho nihilizmu a nie za prejav neinvenčnosti a nemohúcnosti napísať čokoľvek zaujímavé. Ale netreba sa zas siliť, potom človek riskuje, že dopadne ako priemerný žurnalistický pisálek a vypotí také pičoviny ako dnes Palata v SME. Ostatne, to je asi najlepšie na Klausovom znovuzvolení, že to blbečkov, eurozväzákov a zelených tak nasiera.
Nuž veď ale o čom písať? K ťaživým témam dneška sa mám vyjadriť, či čo? Čo, Kosovo? Bleh.
Rusi protestujú, lebo sú so Srbmi spriaznení slovanským kokotizmom. Španieli et al., lebo sa obávajú, že sa im odtrhnú ich nespokojenci. Naša národno-socialistická vláda (okrem vyššie zmienenej slovanskej vzájomnosti) má taktiež strach z Maďarov – no už to vidím, určite po ničom inom netúžia, než založiť Köztásaság Kistranzdunaj. Nuž a keby aj, tak čo? Veď nech. Nech je nezávislé aj Katalánsko, Baskicko, a kľudne aj Škótsko, Bretónsko, Akvitánsko, Padovia, Korzika, Laponsko, Morava, Malé Zadunajsko, Vojvodina, Podnestersko, Abcházsko, Adžarsko, J. Osetsko, Čečensko, Ujgursko, Náhorný Karabach, Kurdistan, Taiwan, Quebec. Pre mňa za mňa aj Horná Volta. Tá fetišizácia nemennosti hraníc mi ide na nervy.
Neviem, z medzinárodného práva verejného som vyletel (nečudo), ale načo sa to hrajú? Aké "protiprávne" vyhlásenie nezávislosti, čo sú to za sračky? V Charte OSN je síce nemennosť hraníc, ale je tam aj právo národov na sebaurčenie. Takže teraz čo? No nič, akonáhle nejaká politická komunita získa atribúty štátu, suverénnosť nad daným územím etc, môžu všetci ísť aj do TESCA reklamovať, automaticky sa stáva subjektom medzinárodného práva s právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Otázka už len stojí, či neuznať alebo uznať a nadviazať tak normálne vzťahy. Ohľaduplnosť voči Srbom a ich urazenej precitlivenosti velí chvíľku počkať, ale na druhú stranu, osral ich pes, sami si za to môžu. Skôr by bolo zaujímavé zamyslieť sa, či to naozaj bude plnohodnotný, životaschopný štát, alebo dependencia EÚ, akási novodobá kolónia, kde si bruselskí byrokrati môžu skúšať pekné nové development policies.
A čo ešte?
Juj a malý quisling z ministerstva hospodárstva sa bojí, že nám rakety padnú na hlavu. Už som aj skoro zabudol, že ho máme vo vláde, ale blbeček sa ozval. Hoďte na neho niekto deku. A ako postrehol kamarát, ktorý si neželá byť linkovaný, Rusi v otázke protiraketového štítu naďalej pokračujú v diplomatickej tradícii interpretovať svoju vlastnú paranoju ako zlyhanie oponentov.
Hm, Castrovi zhasla cigara, ale žiaľ ešte stále dýcha.
Bah!
Prosím, áno, považujte moje niekoľkodňové mlčanie (a jeho prípadné opakovanie) za vedomí prejav pozérskej apatie (blogatie) a coolového intelektuálneho nihilizmu a nie za prejav neinvenčnosti a nemohúcnosti napísať čokoľvek zaujímavé. Ale netreba sa zas siliť, potom človek riskuje, že dopadne ako priemerný žurnalistický pisálek a vypotí také pičoviny ako dnes Palata v SME. Ostatne, to je asi najlepšie na Klausovom znovuzvolení, že to blbečkov, eurozväzákov a zelených tak nasiera.
Nuž veď ale o čom písať? K ťaživým témam dneška sa mám vyjadriť, či čo? Čo, Kosovo? Bleh.
Rusi protestujú, lebo sú so Srbmi spriaznení slovanským kokotizmom. Španieli et al., lebo sa obávajú, že sa im odtrhnú ich nespokojenci. Naša národno-socialistická vláda (okrem vyššie zmienenej slovanskej vzájomnosti) má taktiež strach z Maďarov – no už to vidím, určite po ničom inom netúžia, než založiť Köztásaság Kistranzdunaj. Nuž a keby aj, tak čo? Veď nech. Nech je nezávislé aj Katalánsko, Baskicko, a kľudne aj Škótsko, Bretónsko, Akvitánsko, Padovia, Korzika, Laponsko, Morava, Malé Zadunajsko, Vojvodina, Podnestersko, Abcházsko, Adžarsko, J. Osetsko, Čečensko, Ujgursko, Náhorný Karabach, Kurdistan, Taiwan, Quebec. Pre mňa za mňa aj Horná Volta. Tá fetišizácia nemennosti hraníc mi ide na nervy.
Neviem, z medzinárodného práva verejného som vyletel (nečudo), ale načo sa to hrajú? Aké "protiprávne" vyhlásenie nezávislosti, čo sú to za sračky? V Charte OSN je síce nemennosť hraníc, ale je tam aj právo národov na sebaurčenie. Takže teraz čo? No nič, akonáhle nejaká politická komunita získa atribúty štátu, suverénnosť nad daným územím etc, môžu všetci ísť aj do TESCA reklamovať, automaticky sa stáva subjektom medzinárodného práva s právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Otázka už len stojí, či neuznať alebo uznať a nadviazať tak normálne vzťahy. Ohľaduplnosť voči Srbom a ich urazenej precitlivenosti velí chvíľku počkať, ale na druhú stranu, osral ich pes, sami si za to môžu. Skôr by bolo zaujímavé zamyslieť sa, či to naozaj bude plnohodnotný, životaschopný štát, alebo dependencia EÚ, akási novodobá kolónia, kde si bruselskí byrokrati môžu skúšať pekné nové development policies.
A čo ešte?
Juj a malý quisling z ministerstva hospodárstva sa bojí, že nám rakety padnú na hlavu. Už som aj skoro zabudol, že ho máme vo vláde, ale blbeček sa ozval. Hoďte na neho niekto deku. A ako postrehol kamarát, ktorý si neželá byť linkovaný, Rusi v otázke protiraketového štítu naďalej pokračujú v diplomatickej tradícii interpretovať svoju vlastnú paranoju ako zlyhanie oponentov.
Hm, Castrovi zhasla cigara, ale žiaľ ešte stále dýcha.
Bah!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára