Dnes som sa konečne bol vysporiadal s jedným hriechom mladosti, ktorý ma už dlhšie kváril, a ktorý som mal na očiach a pod nohami. Po dlhodobo odkladanej a vrcholne nevyhnutnej reorganizácii knižnice v mojej izbe ostala na zemi kôpka kníh „na vyhodenie“ a už viac než rok som o ňu zakopával, škaredo gánil, ale vyhodiť som ju nedokázal. Nuž ale dnes som to konečne vyriešil a zaniesol do antikvariátu stoh kníh (12 kúskov) od Ericha von Dänikena a Johannesa von Buttlara. Na svoju obhajobu môžem len dodať, že čo, mal som trinásť, tie knihy som kupoval rýchlejšie než som ich čítal (vo výsledku som prečítal len asi štvrtinu), a hlavne ma naučili rozoznávať somariny. Niektorí sú náchylní v mladosti uveriť na rovnosť, bratstvo a lásku medzi ľuďmi a niektorí si zatiaľ čítajú o mimozemskej manipulácii ľudkej evolúcie. Tí prví mi stále prídu ako väčší pošuci.
Ale prihodil som do kôpky kníh pre pána antikvariátnika aj Johanidesovu Hmlu na našej trpezlivosti. Reku nech s tým kúri niekto iný. A tiež Toma Clancyho paperback Hon na ponorku, čo bola asi pred 5 rokmi jedna z posledných kníh ktorú mi kedy kúpil môj otec – potom, čo uvidel môj kyslý ksicht, sa už pri daroch obmedzuje len na techniku a kozmetiku. Pán antikvariátnik nielenže toto všetko odo mňa zobrali, ale ešte mi za to aj zaplatili. Dúfam, že vedia čo robia.
Každopádne, ak si potrpíte na hardcore úlety a sebastredné bláboly nemeckých (resp. švajčiarskych) popularizátorov pseudovedy tak pri Justičáku teraz nájdete také vychytávky ako Matuzalemský vzorec: Kľúč k večnej mladosti, Mimozemšťania z Roswellu: Protokol sprisahania, alebo od baťku Ericha Deň, keď prišli bohovia, Všetci sme deti bohov, či Mýlil som sa? (nobožeuchovaj). Hop šup, než sa vypredá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára