bla bla bla

Ak si ešte pamätáte nevkusnú rektálnu sondáž, ktorú predviedli ľudkovia z týždenníka SLOVO na našom najsociálnejšom blahorodí, ich rozhovor s vice-ficom Čaptalošovičom vás možno prekvapí svojou striedmosťou. Ale po Ficovi už i Mečiar môže znieť rozumne. Táto umiernenosť je však navyše spôsobná prevažne absenciou obsahu. Miestami je jeho absencia tak výrazná, že človeku automaticky skĺza pohľad k čiernemu pásiku na ľavo (za čím alebo kým to v tom Slove smútia?), kde hľadá a nachádza v čiernote aspoň niečo obsažné. Pán podpredseda vláda Čaplič však nestráca čas a hneď v úvode prechádza rovno k metaniu prázdnych fráz:

Tak ako v roku 1990 bola slovenská spoločnosť na rázcestí, je aj dnes. Rozhodujeme sa, či vykročíme ráznejšie, alebo či sa budeme len pomaly pohybovať smerom k vedomostnej spoločnosti.

Inu, to je zaujímavé rázcestie – smer je daný (ako ináč), rozhodujeme o rýchlosti – to asi bude len také prevodovkové rázcestie, nie? Takže kam s tou rýchlostnou pákou dejín, súdruhovia?

Rast HDP sa musí premietnuť aj do rastu výdavkov na výskum a vývoj.

No pekne, pekne, určite, určite už v budúco-ročnom rozpočte, že áno? To nás spasí. Nalejeme peniaze, budeže to vedomostí!

Pán Častovič je tiež človek citlivý, nečudo že ho priemyselné parky znepokojujú:

Priznám sa, že z vytvárania priemyselných parkov ma už bolí brucho, pretože si myslím, že Slovensko dozrelo na kvalitnú inteligenciu a kvalitných ľudí, preto musíme budovať nie priemyselné, ale technologické parky, aby to neboli priestory ohradené plotmi, kam nejaký kapitál zo zahraničia príde za lacnou pracovnou silou.
...
Z priemyselných parkov ma bolí hlava po prvé preto, že často vznikajú netransparentne.

Bruchabôľ, hlavybôľ, beda, veď tie priemyselné parky privodia pánu podpredsedovi Čoskorovičovi úplný kolaps organizmu!

... budeme podporovať budovanie širokopásmového internetu tam, kde ho firmy budovať nechcú.

To je ono, súdruh Čoptovič! Rýchlejšie porno na lazy! A aby si i rómske osady to tie granty európske mohli elektronicky zažiadať. Teda až také pôjde.

A ďalej som už čítať fakt nevládal. Škoda reči.