Nič mimoriadne

KDH na starém bělidle

2012-01-24T17:05:00.000+01:00

Keď už je reč o amaterizme, nedá mi ešte poukázať na nedávno spustenú kampaň KDH, podľa ktorej sa chystajú vybieliť Slovensko. KDH sú prekvapení, šokovaní, urazení, že by to niekto mohol vnímať ako rasizmus. Veď oni len chcú čistotu. A novú farbu pre stranu. To volebný štáb vymyslel a je to vraj aj odkaz na nejaký výrok Andreja Hlinku (?).

Neviem, čo je horšie, že by v KDH boli natoľko cynicky vypočítaví, že chcú využiť rasistické konotácie svojho sloganu a udržať si zdanie korektnosti – alebo sú tam natoľko nekompetentní, neschopní amatéri, ktorí nemajú ani len poňatie o tom aké možné sú konotácie fráz o "bielení" Slovenska. Oboznámení s Hanlonovou britvou (Nepripisuj zlovôli, čo možno vysvetliť hlúposťou) budú vedieť, že pravdepodobná je skôr druhá verzia. Ale ešte aj tie výhovorky má KDH podobné ako Kotleba pred 6 rokmi. Keď Kotleba v rozhlase prehlásil, že chcú "biele Slovensko", dodal, že ho chcú "očistiť" od "vplyvu komunistov, socialistov a liberálov". Aké ušlachtilé, no veď s tým by hádam nemal problém ani Hlinka.

Píše Tomáš Gális:

KDH môže argumentovať Hlinkom a historickým kontextom. Problém je, že do historického kontextu nepatrí len rok 1920, ale aj posledných dvadsať rokov, počas ktorých sme tu nemali núdzu o ľudí, ktorí tento pojem požívali úplne inak ako Hlinka.
Tak ako si normálni ľudia nekupujú oblečenie Thor Steinar, tak skrátka patrí k minimálnej citlivosti nepoužívať pojem, ktorý používajú skinhedi a pospolitosť. Aj hákový kríž mal pôvodne iný význam.

Keby Tomáš Gális napísal len toto, nemal by som čo dodať. On ale žiaľ pokračoval:

Tak ako by sme mali zachovávať citlivosť a súdnosť v prípade bieleho Slovenska, podobne by mohli súdnosť prejavovať aj tí, ktorí KDH okamžite odsúdili za rasizmus.
Problémom je, že toto pôvodne silné slovo vďaka ľahkému narábaniu už dlho stráca na váhe. Rasizmus totiž už dlho neoznačuje len iracionálny a nenávistný postoj k iným, ale často sa ujde človeku len za to, že zastáva postoje, ktoré sa hodnotiteľovi skrátka nepáčia.
Ak však s rasizmom budeme narábať takto voľne, časom ho nikto nebude brať vážne. A ako potom označíme ľudí, ktorí sú skutoční rasisti a nie len ignoranti?

Falošná ekvivalencia, komentátor chcel byť zrejme vyvážený, tak tu hodil vinu na KDH-ákov aj ich kritikov. Lenže poznamenať, že slogan KDH je nevhodný a má rasistické konotácie neznamená hneď povedať, že KDH sú plnokrvní rasisti. A aké postoje sa to kritikom KDH nepáčia? Žeby tie trošku páchnuce? A ako si vlastne Gális predstavuje, že by sa na prešľap KDH upozornilo so súdnosťou? Ako by sa asi dalo na ten ich prešľap upozorniť bez toho, aby sa slovko rasizmus neobjavilo? Ale, a čo je najdôležitejšie, naozaj si Gális myslí, že rasizmus a ignorantstvo sú navzájom vylúčené? To si máme slovo rasista rezervovať len na autentických novoľudákov? Mnoho ľudí ma rasistické poznámky, predstavy a názory nie preto, že by ich Kotleba intelektuálne presvedčil – mnohým, ako by ich možno aj Gális nazval, slušným ľuďom sa aj môže Kotleba hnusiť – a napriek tomu sú svojimi činmi a názormi rasistami práve skrze svoje ignorantstvo. Jeho výčitka tak ostáva jalovou a hlúpou.

Ochotníci

2012-01-23T16:31:00.001+01:00

Attention conservation notice - pre tl;dr ľudí: nasleduje zhruba 1000 slov rozličných invektív na adresu SaS, OĽ a politického amaterizmu na Slovensku všeobecne. Pointou je amaterizmus podenkových politických projektov na jednej strane a neschopnosť stabilných strán integrovať nových ľudí a vychovať nových lídrov. Taktiež sa dopredu ospravedlňujem skutočným ochotníkom, neprofesionálnym divadelníkom, ktorých status amatérov, na rozdiel od politikov, neznamená, že nevedia čo robia.

"The older I get the more I admire and crave competence, just simple competence, in any field from adultery to zoology." -- H.L. Mencken

Ak by som mal pomenovať jeden moment slovenskej politiky ktorý ma neskutočne vytáča (a ktorý sa nevolá Robert Fico), tak by to bol ten všepredchýňajúci amaterizmus. Politická ochotníčina. Nerozumejú mizanscéne, Stanislavského nečítali, šepkára nemajú ale tvária sa, že idú hrať Macbetha, pričom nezvládnu ani Mastný Hrniec v školskej besiedke.

Takéto politické ochotníctvo nájdeme vo väčšej či menšej miere všade, od Ficovej tlačovkovej šmíry, cez slotovských ľudových bavičov, Bugárovu pantomímu, až po akademické kabuki v podaní Rudolfa Chmela alebo aj Ivety Radičovej. Sú tu ale dva politické, povedzme, projekty, ktoré stelesňujú ducha ochotníctva viac než ktokoľvek iný.

Prvým súčasným epitómom politického amaterizmu sa pre mňa stala strana SaS. Ani nemá zmysel tu vymenovávať všetky trápne momenty, od Galkovej improligy až po dnešné pivné sľuby. Už pri jej vzniku som bol skeptický a to aj napriek tomu, že som liberál. Robili síce liberálne vlny, ale tie robila aj ANO, a viac než na reči som stavil na základy. Výtlak ideologickej kvapaliny stranou do prostredia sa rovná váhe ťapákovštiny do strany vloženej. Alebo také čosi. Skrátka mi SaS prišla ako ANO 2.0, len menej moderátorov a viac blogerov. Uslintaný oportunizmus nahradil "liberálny idiotarianizmus", keď SaS efektívne povýšila podvojné účtovníctvo na politickú ideológiu. Ó, áno, spomenuli aj jointy a ukázali sa aj na gay pride, ale slobodu a rovnosť pred zákonom skúšali hájiť len kam dopočítali ich abakusy. Ozaj, a ten o odvodovom bonuse si ešte pamätáte?

Aby som definoval pojem - pre slovenské politické ochotníčenie príznačný - idiotarianizmom myslím onen nešťastný fenomén, kde človek, resp. politik v mene (proklamovaných) princípov obetuje zdravý rozum. Učebnicovým príkladom idiotarianizmu tak ostáva moment, keď Richard Sulík daňovým poplatníkom "zachránil 300 miliárd eur" a to na celých 40 hodín, a len za bagateľ - povalenie vlastnej vlády. Tej vlády, ktorá mala ešte stále jedinečnú možnosť nielen oddialiť Ficov návrat, ale pokúsiť sa definitívne demontovať ficoizmus ako politickú prax – to znamená urobiť systémové zmeny, kde by aj návrat Fica k moci neznamenal návrat rokov 2006-2010, či nebodaj 1994-1998. Odvážny sen, ktorý sa ale ešte pred rokom dal snívať.

Že konanie SaS nemohlo splniť deklarované ciele je zrejmé: ak veríme tomu, že mechanizmus EFSF, a navýšenie záruk v ňom, ktoré bolo pred pár mesiacmi ach tak životne dôležité, neodvráti katastrofu, tak neexistuje *principiálny* dôvod prečo, aspoň symbolicky, zaň nezahlasovať. Keď na tom ostatným deťom na pieskovisku tak záleží, dobre, nech si majú Deda Mráza. Nebola by to prvá hlúposť voči ktorej mali výhrady a za ktorú zahlasovali (veď hlasovali aj za prvotný EFSF, hoci aj mrnčali). Ak by verili ekonomickým fundamentom, verili svojim tézam, tak mohli s kľudom zahlasovať za navýšenie záruk v EFSF, ktoré by predsa nič nezmenilo a neodvratný krach a zúčtovanie s ich 'prorockým' veď-sme-vám-to-vraveli by prišlo tak či tak. Dokonca dostali, po dlhom kvákaní, ako na podnose možnosť vycúvať zo svojej tvrdohlavosti a zahlasovať za, keď sa „euroval“ spojil s hlasovaním o dôvere vláde. Ale nie, amatér nepochopil, amatér nevie čítať medzi riadkami, amatér videl len výzvu svojím princípom. Tu stojíme, politickí autisti, nemôžeme inak. Lebo nevieme.

Lenže SaS ľudia nevolili kvôli ich liberálnym princípom, teda aspoň väčšina voličov nie. Úspech SaS vo voľbách spočíval menej na ich proklamovanej liberálnosti, ako na ich fenoméne novosti. Je už volebným truizmom, že zhruba 6-10% voličov je v každých voľbách ochotných voliť "niečo nové", neokukané, antisystémové, apolitické. V 1994 z toho najviac profitovalo Združenie robotníkov Slovenska. V 1998 ich vystriedala Strana občianskeho porozumenia, v 2002 si ich hlasy rozdelili Smer (ešte Tretia cesta), Aliancia nového občana a samozrejme KSS, kdežto v 2006 z nich najviac profitoval už trochu okukaný Smer (teraz už Sociálna demokracia), znovuzrodená SNS a neúspešne aj Slobodné fórum.

Môžeme len hádať nakoľko si stratégovia v SaS (ak tam teda také čosi vôbec majú) uvedomovali svoj podenkový, prevažne totiž jednocyklový, rodokmeň SOP-ANO-SF a či aj kvôli tomu rozpútali svoj principiálny zápas o euroval v snahe o udržanie svojho prchavého voliča. A ktovie, či to bol nejaký amatérsky tiež-stratég, ktorý v záchvate geniality navrhol, že nech do svojej liberálnej platformy zaradia .eurorealizmus, resp. euroskepticizmus. Lebo Brusel, ktorý má na Slovensku na svedomí viac liberálnych reforiem než celá ponovembrová pravica, je proste socialistické fuj. Každopádne sa milý stratég prerátal, lebo .týžďeň už dal titul .eurobijca iným ochotníkom, viac podľa ich gusta. Týchto ochotníkov vedie, zozadu, trochu iný insitný umelec, ktorého si SaS samo odchovalo na chvoste svojej kandidátky.

Už dnes sa totiž črtá scenár, podľa ktorého prápor novosti zdvihnú Obyčajní ľudia okolo (resp. pred ním) Igora Matoviča. A spolu s nimi tu máme aj apoteózu politického amaterizmu. Ako inak ako projekt amatérov môžeme vnímať túto stranu-nestranu, hnutie-nehnutie, vedenú zo zadu aj spredu, s kandidátkou pozbieranou metódou snehovej gule valenou po politickom smetisku .konzervatizmu. Nájdeme tam tak pestrú všehochuť, ktorej poradie vedie Martin Mojžiš, ktorý sa svojpomocne rozhodol vrátiť slovko fachidiot do súčasnej lexiky, cez Eugena "Jéňu" Kordu, ktorý už ochotníčil aj v novinárčine a omrzelo ho to, Alojza Hlinu, občianskeho aktivistu s nediagnostikovanou narcistickou poruchou osobnosti, Štefana Bučka, ktorý zrejme s celou jednou hereckou generáciou povinne absolvoval kurz "Preskakujúci hlas a pátos" pod vedením Ďusa Pántika, Alojza "Striedavý-prúd-proti-homosexualite" Rakúsa spolu s radostnou družinou Vlada Palka okolo KDS až po eurovalovým idiotarianizmom poznačené zbytky OKS.

Nemožno sa ale príliš diviť, že redakcia .týždňa považuje Obyčajných ľudí za schodný politický projekt, veď redakcia .týždňa považuje Jaroslava Danišku za komentátora. Akoby stále snívali romantický sníček o apolitickej politike, kde družina nezávislých hrdinov bez spoločnej platformy, idey, alebo programu svojím údajným morálnym vzorom a čistým štítom dokáže presadiť viac než disciplinovaná, viac-menej jednotná stranícka mašina.

Problémom slovenskej politiky ale ani nie sú všelijakí Matovičovci. Tí nielenže boli a budú, ale sú nevyhnutní. Istá miera insitného krikľúňstva, ktorá jednoduchou skratkou zaujme širšie vrstvy voličov je potrebnou v účinnom politickom boji. Priamočiarosť a ľudovosť samé o sebe nie sú neresť. Čo tu však chýba je efektívna kooptácia podobných ľudových rozhorčencov do existujúcich strán. Tu ale vyvstáva druhá stránka slovenského politického amaterizmu a tým je strnulosť politických strán, neschopných implementovať mechanizmy priebežnej obmeny morálne aj vizuálne opotrebovaného personálu. A tak hoci mi aj napríklad Dzurinda nevadí (dokiaľ neotvorí ústa a svojou modulovanou fistulou prichyteného katechéta nezačne niečo vysvetľovať), tak jeho neschopnosť odísť je neodpustiteľná len v kombinácii s jeho hriechom neschopnosti vychovať si adekvátneho nástupcu, ktorý by ho vyšachoval na dôchodok bez rozpadu strany.

TOP Hudba 2011

2012-01-06T16:09:00.000+01:00

Tohto roku [teda už minulého, Ed.] sa väčšina mojich obľúbených kapiel rozhodla mi urobiť radosť a vydať daký ten album. To by tu ale koncoročné zhrnutie dosť kopírovalo tie minuloročné, a to by som nechcel - rotovať tu tie isté kapely. Chcem aby môj top 10 zoznam bol zoznamom objavov a prekvapení. Obľúbené kapely, ktoré sa v týchto zoznamoch už vyskytli a vydali tohto roku tiež-dobré veci týmto postupujú do Hall of Fame a nemajú nárok sa uchádzať o umiestnenie. Ahoj, vítame The Black Keys, Elbow, Arctic Monkeys, TV on the Radio, The Kills, Young Knives, The Horrors, Wild Beasts.

Dobrý rok to bol. Posledné 2 menované by boli určite v top 5. Ale obzvlášť teda album Horrors - Skying by som rád dal do pozornosti, nezaslúžene nevšímaný album to je, celý možno vypočuť tu.

Čiže:

11 Toro Y Moi - Underneath The Pine

10 Wooden Shjips - West

09 Fergus and Geronimo - Unlearn

08 Kangding Ray - OR

07 Earth - Angels of Darkness Demons of Light I

06 Chris Forsyth - Paranoid Cat

Top 5 (bez poradia):

Battles - Glass Drop

Nicolas Jaar - Space Is Only Noise

tUnE-yArDs - WHOKILL

Cass McCombs: Wit's End / Humor Risk

[Hej, Cass McCombs zvládol vydať dva albumy za rok, oba sú super.]

Honourable mentions [linky sú na tracky, nech tu nie je priveľa embeddingu]:

Feist - Metal, St Vincent - Strange Mercy, PJ Harvey - Let England Shake, Hecq - Avenger, Tom Waits - Bad As Me.

Nepochopím obľúbenosť týchto vecí:

Bon Iver

M83

Fucked Up

Real Estate

A ešte nejaké fajn traky pre ušné gate:

Is Tropical - The Greeks

The Chemical Brothers - The Devil is in the Details / Beats

Wye Oak - Holy Holy

Lana Del Rey - Video Games

PF 2012

2011-12-30T14:18:00.000+01:00

(Obrázok od skvelého Brad Neely)

Najlepšie filmy roku 2011*

2011-12-30T11:00:00.000+01:00

Top 5

Drei, čiže Traja. On a ona, spolu už nejaký čas, bez detí, nevzali sa. Zaľúbia sa do toho istého muža. Nezávisle a naraz. Nemecká hilarity ensues. Romantická komédia roka, najmä pre ľudí, čo romantické komédie nemusia.

Tabloid

Americká kráska unesie vo Veľkej Británii Mormóna a údajne ho znasilní v domčeku na vidieku. Píšu sa 70. roky a britský bulvár šalie. Dokument(!) Errola Morrisa o médiách a pravde čudnejšej než fikcia.

Public Speaking

Marty Scorsese namieril svoju kameru na Fran Lebowitz a nechal ju rozprávať.

Pina

Filmová pocta Wima Wendersa choreografke Pine Bausch. Tretí film, ktorý som videl v 3D, ale prvý, kde tento rozmer aj dával zmysel. Treba vidieť v kine.

Drive

Film roka. Precízny, napínavý, pomalý thriller Nicolasa Windinga Refna. Už ste mali vidieť. Traileru sa vyhnite, prerozpráva film.

Honorary mentions:Strýko Bunmí

Guilty Pleasures (čiže super filmy, ale sú málo 'artsy', tak sa hanbím ich dať do úplného top):X-Men: First Class;Hanna;Rango

Som nepochopil (ale stojí za pozornosť):Certified Copy;Meek's Cutoff

Nepáčilo:

Tree of Life

Príšerné, nudné, self-indulgent mess. Zábery prírody. Brad Pitt ako despotický(?) otec rodiny. Sean Penn už dospelý syn v súčasnosti bezcielne civí do prázdna. Dinosaury. Veľa záberov prírody, ktoré majú menej šťavy než zvučkové prestrihy na CNN. A späť do rokov 50-tych. Dospievanie. Tragédia (?) v rodine. A zas príroda. Do seba zahľadený trapas režiséra, ktorý kedysi vedel lepšie. Ani Sean Penn to nechápal. Keď máte radi neuchopiteľné meditatívne filmy, radšej si dajte Strýka Bunmí.

Midnight in Paris

Toto mohol byť 10-minútvý kreslený film s Duffy Duckom v hlavnej úlohe. Celý film je predchnutý estetikou a logikou kreslených rozprávok, kde na nás autor žmurká prehliadkou intelektuálnych celebrít, ktoré hlavný hrdina stretáva v snových pasážach Paríža rokov 30-tych, a ktoré masírujú jeho narcisistické ego nepochopeného génia v zajatí obmedzencov (snúbenka, jej rodina a známi). Napokon ale dostane rozum a pochopí, že večná nostalgia nie je trvale udržatelný sposôb žitia a nájde si súčasnú a miestnu pixie dream girl na spoločné kráčanie v daždi. Pfui. Aha, hej, spoiler alert.

(*rok nie nevyhnutne výroby, ale nejakej tej širšej distribúcie, ktorá mi umožnila ich vidieť.)

Tu je naša Katastrofa!

2011-12-18T18:08:00.000+01:00

Pre Václava Havla, od Samuela Becketta:

(Moje) Najlepšie knihy roku 2011 (teda tento rok čítané, nie nevyhnutne aj publikované)

2011-12-15T00:15:00.000+01:00

Tak som sa dočítal, že vytváranie pomyslených rebríčkov ako akýchsi objektívnych meradiel kvality je v skutočnosti len objektivizované vyjadrenie osobných preferencií, ktoré je vlastne tiež akýmsi seba-brandingom a nepovie nám nič o kvalite. Vytváraním rôznych best of rebríčkov redukujeme umelecké, ehm, produkty, na komodity. No shit!

Tak poďme na to. Najlepšie knihy roku 2011.

Tohto roku som prečítal čosi vyše 20 kníh, a do konca roka už sa to výrazne nezmení. Vymyslel som si úplne ad hoc tieto kategórie. Najprv tu prekvapivo máme:

Najlepšia slovenská kniha

Zuska Kepplová: Buchty švabachom

Tohto roku som čítal jednu slovenskú knihu. Môžete namietať, že veď keď je v tejto kategórií jedinou, že aká súťaž. Na čo ja vám len, že ticho! Najlepšia a basta! Mohli by ste aj namietať, keby ste vedeli, že favoritizmus, že autorku poznám, že kamoška, že mám šriftovnú kópiu, že sme obaja z liahne slobodomurárskej CEU v Budapešti, že písala aj o živote na CEU a v Pešti, a že písala vôbec o ľuďoch žijúcich mimo domova, emigrantoch Slovákoch, a že neviem čo, že sa s tým viem príliš stotožniť. Ticho! Dobré to je, fajne to napísala a bežte si to kúpiť!

Ďalšia kategória je:

Najlepšia prekladová literatúra

Michel Houellebecq: Mapa a území

Český preklad vyšiel o mesiac skôr ako slovenský, a ja už som nemienil čakať. Navyše si asi ani Houellebecqa po slovenský predstaviť neviem. Anyway. Mohli by ste namietať, že veď depresívny realizmus, že kto má čítať tie cynické, pesimistické, rasistické a mizogýnne písačky a čo ja viem, čo ste ešte o ňom počuli. Na čo vám ja len, že. Hlavný hrdina je Jed Martin, umelec, maliar chystajúci veľkú výstavu, osloví Michela Houellebecqa (!), slávneho francúzskeho spisovateľa, aby mu napísal sprievodnú štúdiu. Je to román o umení, o tvorbe, o postmoderne, je tam nečakané priateľstvo, a je tam aj beštiálna vražda, ktorá vám vyrazí dych, ale viac nepoviem. A je to vynikajúce. A nie je tam sex. A ste sa báli.

Best non-fiction

Tu už je taf kompetiš, ako by povedal niekto v lacnom obleku, než ho odvlečieme na nádvorie a zastrelíme, až teda nadíde tá zmena systému. Ale nepredbiehajme. Čítal som tohto roku Hitch-22, alebo Looming Tower, alebo Game Change, všetko fajn knihy, ba super, ale najlepšou bola:

Philip Kitcher: Living with Darwin: Evolution, Design, and the Future of Faith

Kitcher je filozof, a špeciálne filozof vedy, a v tejto knihe sa zaoberá problémom kreacionizmu a dôvodom, prečo tu jestvuje potreba veriacich popierať Darwina. Problém kreacionizmu nie je, že je to nie-veda, ale že je to mŕtva veda, veda vyvrátená. V prvých dvoch tretinách v skratke, hutne, precízne zhŕňa ako a prečo sú kreacionistické teórie dávno vyvrátené. To samo o sebe by bolo záslužné a hodné pozornosti. V poslednej kapitole, sa ale zamýšľa aj nad príčinami neutíchajúcej snahy veriacich odsúvať Darwina do úzadia. Darwin je v centre zápasu o chápanie nášho miesta vo vesmíre a konfliktu medzi náboženským a vedeckým ponímaním sveta. Teória evolúcie nabúrava ideu boha stvoriteľa a zjavenej pravdy v posvätných náboženských textoch. Prijatím Darwina musí veriaci prijať aj ideu osvietenstva a ustúpiť leda k akémusi neforemnému spiritualizmu. Z toho v Spišskej Kapitule radosť mať nemôžu.

Táto kniha si zaslúži preklad do slovenčiny. Je napísaná citlivým jazykom, ktorý žiadneho veriaceho neurazí. Navyše je to užitočná protilátka pre akékoľvek nezmysly, ktoré snáď môžu mladí konzervatívci en bloc preberať z USA, keď cicajú z webov neokonzervatívne múdra.

Honourable mentions (čím teda je myslené, že hoci neboli úplne najsuper, aj tak sa chcem nimi pomancovať): The Lecturer’s Tale, Lucky Jim, The Looming Tower, Hitch-22, a vôbec, som na GoodReads. To je taký Facebook pre gramotných.

Mimochodom. The Millions robia takú vec, Year in Reading, kde ľudia píšu o knihách, čo čítali toh(t)o roku. Teda čosi čo som tu vlastne teraz ja spáchal. Akurát, že oni mňa neoslovili, koťuhy, takže ja len na svojom piesočku musím.

Citát na dnes

2011-07-28T17:37:00.001+02:00

As 1968 began to ebb into 1969, however, and as "anticlimax" began to become a real word in my lexicon, another term began to obtrude itself. People began to intone the words "The Personal Is Political." At the instant I first heard this deadly expression, I knew as one does from the utterance of any sinister bullshit that it was—cliché is arguably forgivable here—very bad news. From now on, it would be enough to be a member of a sex or gender, or epidermal subdivision, or even erotic "preference," to qualify as a revolutionary. In order to begin a speech or to ask a question from the floor, all that would be necessary by way of preface would be the words: "Speaking as a..." Then could follow any self-loving description. I will have to say this much for the old "hard" Left: we earned our claim to speak and intervene by right of experience and sacrifice and work. It would never have done for any of us to stand up and say that our sex or sexuality or pigmentation or disability were qualifications in themselves. There are many ways of dating the moment when the Left lost or—I would prefer to say—discarded its moral advantage, but this was the first time that I was to see the sellout conducted so cheaply.

- Christopher Hitchens, Hitch-22 [London: Atlantic Books, 2011], str. 121

Proti emocionálnej inkontinencii "psíčkarov", alebo Prečo strieľať psy

2011-06-23T00:08:00.004+02:00

[Nasledujúci text je nesmierne dlhý, ale to je len preto, že reaguje na nesmierne množstvo hlúposti.]

Poľovníci vo svojej ročenke informovali, že ročne zastrelia vyše 7 tisíc psov a 11 tisíc mačiek. Časť občianskej spoločnosti sa bez akejkoľvek snahy o zváženie plusov a mínusov snaží vyvolať zdanie, že to je "priveľa". Isteže je celkom legitímne otvárať diskusiu okolo odstrelu a kontroly voľne sa potulujúcich zvierat, lenže táto diskusia nesmie byť vedená pod vplyvom romantizujúcich a infantilných predstáv. Zdá sa však, že ochrancovia zvierat úspešne oslovili nezanedbateľnú časť verejnosti a spolupracujú aj so zákonodarcami na dosiahnutí zmeny práve pod vplyvom takýchto predstáv.

Ide tu predovšetkým o zástancov domácich zvierat, nazvime ich "psíčkari". Argumentácia psíčkarov stavia na predpokladoch ohľadom zvierat a ich vlastníctve, ktoré sú prijímané bez diskusie, hoci sú nanajvýš sporné.

Psa nemožno ovládať ako napríklad mobilný telefón, ba dokonca ani ako motorové vozidlo. Pes je živočích s komplexným evolučným dedičstvom. Jeho domestifikácia bola veľmi úspešná, ale predstavuje len pomerne nedávnu epizódu v jeho vývoji.

Domestifikácii predchádzala monohonásobne dlhšia časť vývoja, ktorá psa ako druh vybavila fyzickými a inštinktívnymi charakteristikami, ktoré ho robia nebezpečným pre ľudí aj zvieratá. Udržiavať úplnú kontrolu nad voľne pohybujúcim sa zvieraťom vyžaduje tréning a skúsenosti, ktoré nemožno realisticky očakávať u väčšiny majiteľov psov.

Antropomorfizovanie a romantizovanie psov zo strany ľudi sa taktiež operia o naše ľudské evolučné dedičstvo. Je preto možno pochopiteľnou reakciou vnímať domestifikovaného psa ako temer človeka. Avšak tato reakcia je mylná a treba sa jej vyhnúť.

Spolužitie človeka a psa sa mohlo vyvinúť vďaka tomu, že oba druhy dezinterpretovali správanie toho druhého. Pes si mýli človeka s predstaviteľom vlastného druhu, a človek vidí psa tak trochu ako nedospelého človeka. Tento vzájomný omyl mal blahodárne následky pre oba druhy. Stále je však omylom. Ak mu celkom podľahneme, dezinterpretujeme správanie psov aj v prípadoch, kde je to na škodu ako ľuďom, tak i psom.

Svoje správanie voči psom by sme mali kontrolovať kvôli nášmu dedičstvu, rovnako ako kontrolujeme psie kvôli psiemu dedičstvu.

Prejavom tejto kontroly je aj fakt, že pohyb psov je obmedzovaný.

Pomôžme si príkladom. Priaznivcom športovej streľby nie je povolené pohybovať sa s nabitými, odhalenými, a odistenými zbraňami po verejných priestranstvách. Pritom podobne ako psíčkari môžu športoví strelci argumentovať, že zbrane majú úplne pod kontrolou. Dôvodom, prečo sú niektoré činnosti zakázané nie je, že by väčšinou viedli k narušeniu práv iných, ale že existuje nezanedbateľné riziko, že za nie celkom predvídateľného súbehu okolností môžu spôsobiť veľmi závažné narušenie práv. Podobne sa schválne skúste zamyslieť, koľko asi kilometrov najazdia bez nehôd opití vodiči. Odpoveď je: prevažnú väčšinu.

Analogicky, než aby čo i len jeden z 10 tisíc potulujúcich sa psov mal zmrzačiť človeka, ako spoločnosť radšej potulovanie psov potierame. A to aj za cenu ich usmrtenia.

V prípade psov v lesoch navyše ich potulovanie vedie väčšinou k narušovaniu života lesnej zveri. Prípadné usmrtenie zveri psom je len špičkou ľadovca. Závažné je aj samotné jej napádanie a naháňanie. Aj v prípade, že pes sám to vníma len ako hru, a ublížiť zvieraťu nechce.

Argument je jasný, psy skrátka nemajú čo voľne behať po lesoch.

Psíčkari sa ale domáhajú práva po lesoch so psami behať. Pomôžme si tentokrát fanúšikmi športových áut: "Kúpil som si športové auto, ktoré jazdí omnoho rýchlejšie, než sú zákonné limity. Súkromnú cestu nevlastním, a nemám ani na to prenajímať si súkromnú cestu. Auto si však chcem užiť. Nakoniec, bolo predsa skonštruované na rýchlu jazdu. Preto si nárokujem verejné alebo cudzie cesty bez požiadania alebo kompenzácie. Sám sa považujem za skvelého vodiča, ktorý žiadnu škodu nespôsobí. Preto odmietam aby pre mňa platili predpisy." Takýto argument ostáva chybný, aj keď si miesto športového auta dosadíte psa.

Celá argumentácia psíčkarov v konečnom dôsledku spočíva na emóciach. Psíčkari môžu povedať: "Mnohí z nás k psom niečo cítia, preto s nimi nemôžete zaobchádzať ľubovoľne." To je však nedostačujúci dôvod na zasahovanie do práv iných. Podobne by mohli napríklad rasisti argumentovať, že oni k ľudom inej rasy cítia hnus a preto s nimi v práci nebudú komunikovať.

Pozrime sa ale konkrétne na pár argumentov od psíčkarskej aktivistky, pani Haulíkovej. Pani Haulíková sa v rozhovore pre SME dopustila toľkých logických lapsusov a nezmyslov, že by jej mohla závidieť aj pani Ray-Tutková. Jej omyly sú ale inštruktívne tak sa im budeme venovať podrobnejšie.

Problémom nie je len činnosť túlavých psov a mačiek v lesoch. Problémom je aj, že si chovatelia -- v tomto prípade v osobe pani Haulíkovej -- nárokujú zasahovať do práv iných, a snažia sa to legitimizovať poukazovaním na práva psov a mačiek. Argumentácia pani Haulíkovej je chybná a požaduje neopodstatnené zasahovanie do práv iných. To, čo prezentuje ako práva zvierat, je do značnej miery iba záujem časti chovateľov.

Dôvod ohradiť sa tak nemajú len poľovníci, ale aj my všetci, ktorí si vážime triezvu verejnú diskusiu a zákony reflektujúce verejný záujem. Argumentácia pani Haulíkovej exemplifikuje chrapúňsky emotivizmus, ktorý vlastné záujmy maskuje ako cudzie práva. Potieranie takéhoto emotivizmu je podstatnou úlohou verejnej demokratickej diskusie.

[Kurzivou sú citáty z rozhovoru]

Nepáči sa nám totiž, že dnes možno drzo odstreliť každého psa alebo mačku, ktoré vám odbehnú počas venčenia, prípadne sa nechtiac zatúlajú, hoci sú riadne označení, vakcinovaní a majú svojho majiteľa.

(1) Označenie a vakcinácia znižuje spoločenskú nebezpečnosť psov a mačiek v lese len čiastočne.

Po novom by vôbec nemohli strieľat mačky a psov, ktorí budú mat viditeľný obojok alebo postroj.

(2) Aj ujdené psy a mačky môžu mať po dlhšiu dobu po svojom ujdení viditeľný obojok alebo postroj.

Napríklad poľovníci u nás v Malinove nám na otázku, kde máme venčiť psov, drzo povedali, že si máme kúpiť väčšiu záhradu.

(3) Chov psov je hobby. Kto sa mu chce venovať, nemôže očakávať, že mu ostatní automaticky

a bezodplatne poskytnú svoj majetok, aby sa mu mohol venovať.

- Môžu psa zastreliť, aj keď má náhubok?

- Samozrejme. Ten z pohľadu zákona nič nerieši. Pes je v revíri, koniec debaty.

(4) Pes je pre ľudí a lesnú zver nebezpečný aj s náhubkom.

Na Slovensku už päť rokov nebola zaznamenaná žiadna besnota. Majitelia sú navyše povinní svoje zvieratá vakcinovať. Debatovať o prenose besnoty či iných chorôb na človeka teda ani nemá význam, ide o strašenie niečím, čo neexistuje.

(5) Úspešnosť potierania besnoty nie je dôvodom, aby sme s ňou prestali. Podobne stále predchádzame aj iným chorobám, ktoré sa už dlhšiu dobu u nás neobjavili.

A k psom – to si naozaj niekto myslí, že programovo napádajú a likvidujú jelene či ludí?

(6) Tisíce zavretých alebo utratených psov sú stále prijateľnejšie, ako čo i len jeden zmrzačený človek. Opäť treba zdôrazniť, že priame napádanie a usmrcovanie ľudí a zveri nevyčerpáva potenciálnu spoločenskú nebezpečnosť voľne sa pohybujúcich psov v lese. Tiež treba zdôrazniť, že v lesoch žije veľké množstvo druhov omnoho menších živočíchov ako sú jelene, a tie sú psami viac ohrozené.

A keby aj – a náhodou by sa naozaj spárili, v čom je problém? Ak z takého spojenia vznikne nový jedinec, je to rozhodnutie prírody, ktorá si s tým v pohode poradí.

(7) Príroda nerozhoduje, rozhodujeme my ľudia. Nechať miešať genofondy divej a domácej mačky je rovnako naším rozhodnutím ako je nenechať ich miešať. Pokles biodiverzity vďaka zániku druhu by v tomto prípade bol tiež našou ľudskou zásluhou. Ak má pani Haulíková dojem, že ochrana biodiverzity nie je legitímnym cieľom verejnej politiky, nech to povie otvorene.

Poľovníci psov a mačky strieľať nemusia, oni ich strieľať chcú.

(8) Psíčkari psy mať nemusia, ale chcú. Je to ich legitímny záujem. Poľovníci majú rovnako legitímny záujem ochraňovať lesnú zver a ľudí pohybujúcich sa v lese.

(9) Radosť poľovníka z lovu je rovnako prijateľná ako radosť chovateľa zo svojich psov. Obidvaja na ňu majú právo, pokiaľ nenarušujú práva iných. Preto napríklad poľovníci nechodia strieľať zvieratá na autobusovú zastávku, školský dvor, či do ZOO.

Kritizovať poľovníkov kvôli ich radosti z lovu má aj svoj rub. Podobne možno hovoriť o chovateľoch psov. Mnohí psov chovajú, aby mohli aspoň niekomu v živote rozkazovať. Iní zas aby šli s trendami a mohli sa so psom ukazovať ako s luxusným predmetom. Obe tieto skupiny však majú na chov psov právo, rovnako ako iní chovatelia, pokiaľ tým neoprávnene nezasahujú do práv iných. Rovnako ho majú aj poľovníci, bez ohľadu na to či, sú motivovaní láskou k prírode, alebo radosťou z lovu.

Fakty – na Slovensku s 5,5 miliónmi obyvateľov máme registrovaných približne 80-tisíc poľovníkov, v Bavorsku, kde je poľovníctvo kultúrou, a kde žije 12 miliónov obyvateľov, ich majú registrovaných len 14-tisíc. Pýtam sa – koľkí z tých 80-tisíc sa venujú poľovníctvu a naozaj chránia prírodu? Koľkí z nich urobili poľovnícke skúšky len preto, aby mohli legálne držať zbraň a strieľať?

(10) Je úplne jedno, aký podiel občanov na Slovensku je poľovníkmi, pokiaľ nezasahujú neoprávnene do práv iných.

- Pozor – poľovníci vôbec nemôžu strielať hocičo a hocikedy.

- To je síce pravda, ale realita je iná.

(11) To má rovnakú váhu ako argumentovať proti automobilom tým, že mnohí vodiči porušujú predpisy.

- Priamo z ústavy pritom vyplýva, že ako občania máme právo na majetok a jeho ochranu. Žiadny poľovník nám toto právo nemôže narúšať. Ak mi však zastrelia psa, poškodili môj majetok, nie? Predstavte si, že vojdete do zákazu vjazdu, kde je aj zákaz zastavenia. Zaparkujete auto a idete preč. Čo sa stane?

- Ak si vás niekto všimne a nahlási, polícia vás pokutuje.

- Prípadne vám dá auto odtiahnuť. Jednoducho je to primeraný zásah a trest za to, že ste porušili predpisy. Určite by ste však neakceptovali, ak by vám to auto za trest vyhodili do vzduchu.

(12) Zásah má byť nielen primeraný, ale aj vykonateľný.

Odparkovane auto je zvyčajne menej nebezpečné ako ujdený pes. Lepšie porovnanie je auto, ktoré sa pohybuje ohrozujúc iných účastníkov premávky, a ktoré nemožno zastaviť nenásilne. Takéto auto je možné zastaviť aj pomocu násilia, ktoré môže viesť k poškodeniu alebo zničeniu auta. V krajnom prípade aj za cenu zdravia či života jeho vodiča.

(13) Potulujúci sa pes zasahuje do osobných (aj majetkových) práv iných.

Navyše potulujúci sa pes nie je nedotknuteľným "majetkom" v rovnakom zmysle ako kukučkové hodiny visiace na stene, alebo odparkované auto. Poľovník vám nemôže len tak zostreliť hodiny na stene, ale pes v lese predstavuje ohrozenie, kde vaše majetkové práva môžu byť legitímne dané do úzadia.

Najviac tu pritom proti nám vykrikujú tí, ktorí pre žiadne zviera nikdy nič neurobili, len mudrujú, prípadne jačia, že je hanbou, ak nám je pomoc zvieratám prednejšia, než pomoc ľuďom. Šialené.

(14) Podobne možno povedať, že pani Haulíková mudruje aj jačí, že nemôže legálne nechať svoje psy behať po cudzom majetku.

Možno je pre pani Haulíkovú dôležitejšie, aby mohla nechať svoje psy behať voľne po otvorenej krajine, než to, aby sa deti jej susedov mohli bez obáv hrať v tom istom priestore. Ale to by bolo aj potrebné správne pomenovať ako čisté chrapúňstvo.

Áno, mnohým nám je pomoc ľuďom prednejšia než pomoc zvieratám, a opačný postoj považujeme za nesprávny a nebezpečný. Na rozdiel od pani Haulíkovej svoj postoj podopierame argumentmi, a nie len svojimi záujmami a citmi.

Ale predsa aj ľuďom sa občas stane, že zablúdia, že sa stratia, tak prečo to apriori upierame zvieratám?

(15) Ľudia za svoje pochybenia nesú zodpovednosť. A nesú ju aj za svoje zvieratá. Pozbavenie zvieraťa je jedným zo spôsobov, akým sa táto zodpovednosť vymáha. Ešte môžeme dodať, že za smrť voľne pobehujúceho psa v lese je zodpovedný jeho majiteľ a nie poľovník, ktorý ho usmrtí.

Ďalší prípad je z konca roka 2008, keď v Malinove v rámci venčenia majiteľovi odbehli dvaja psíkovia. Šiel za nimi, hľadal ich, obaja boli jasne označení. Jeden zo psíkov bola deväťmesačná fenka vyžly. Susedom toho majiteľa je však poľovník, ktorý sa mu už predtým opakovane vyhrážal, že mu tie psy postrieľa. Vystriehol si chvíľku, keď mu odbehli a prásk.

(16) K prípadu "dva psy". Psy sú zvlášť nebezpečné, pokiaľ sa pohybujú bez kontroly v dvojici, či ešte väčšej skupine. Riziko vzrastá, ak sú z plemien, ktoré sú šľachtené na lov alebo boj. Riziko tiež vzrastá, ak sú väčšieho vzrastu. Naopak to, ako veľmi ich ich majiteľ ľúbi, nemá ani najmenší vplyv na toto riziko.

Pokiaľ poľovník pri ochrane vlastného alebo cudzieho majetku a zdravia usmrtí psy, je to v poriadku. Pokiaľ tak urobí zbytočne krutým spôsobom, je to protizákonné, avšak to nie je argumentom proti usmrteniu ako takému.

Navyše, krutosť usmrtenia nezávisí od toho, aké emócie vyvoláva v milovníkoch psov, ale od toho, ako sa počas usmrtenia cíti zviera.

Predstavte si to zúfalstvo ľudí, ktorí si robia skúšky len preto, aby v prípade stretu s nejakým poľovníkom mohli obhájiť existenciu svojho psa. Veď to je choré!

(17) Choré to v žiadnom prípade nie je. Neobhajovali by existenciu psa, ale jeho voľný pohyb po cudzom majetku. Na vedenie motorového vozidla treba mať vodičský preukaz. Podobný princíp sa uplatňuje v mnohých oblastiach. Zavedenie povinného výcviku pre majiteľov psov nad určitú veľkosť by mohlo byt riešením, ktoré zníži množstvo škôd spôsobených psami.

Lenže my sa tu bavíme o spoločenských zvieratách, teda o takých, ku ktorým má človek citovú väzbu. To tie psy a mačky robí možno výnimočnejšími v porovnaní s ostatnými, napríklad sliepkami či kačicami.

(18) City samé o sebe neoprávňujú na nič. Psy a mačky sú rovnako vyššie stavovce ako prasatá, kravy, alebo aj sliepky či kačice. Takéto pokusy o zákonné malomeštiacke tabuizovanie istých zvierat treba tvrdo odmietnuť. Psy a mačky nie sú v ničom výnimočnejšie než iné zvieratá a ich emotívne infantilizovanie na tom nič nezmení. To že sa nejaká panička domnieva, že jej Fifinka je múdrejšia než priemerný psík, ba možno aj než človek a že jej rozumie a ľúbi ju, je problém len pre dotyčnú paniu a možno jej terapeuta.

Pri takomto argumentovaní citmi by potom mohol napríklad predavač, ktorý je rasistom, povedať, že ľudí iných rás neobsluhuje, lebo sa mu hnusia. S tým, že sa mu hnusia, mnoho spraviť nemôžeme, ale napriek svojmu zhnuseniu ich musí obsluhovať.

Mali by ich odchytiť, na to tu máme asanačné služby, útulky, karanténne stanice, a odovzdať ich tam. Jednoducho im dať šancu na život. Majiteľa často zistíte už z označenia na obojku.

(19) Po prvé by tým vznikli náklady, ktoré ťažko možno niekomu okrem majiteľov psov uložiť oprávnene. Lebo uložiť ich poľovníkom, štátu, či samosprávam by bolo neoprávnené. Po druhé, značná časť zvierat by aj tak musela byt utratených. Po tretie, opatrenie by malo len slabý preventívny účinok. Vznikol by servis, ktorý by nezodpovedným majiteľom za poplatok chytal ujdené zvieratá. Mnohých by to odradilo, no majetnejších skôr naopak.

Dohodnú sa s poľovníkom, odvlečú zvieratá 200 metrov za posledný dom v dedine a postrieľajú ich.

(20) Pokiaľ zvieratá utratia bez zbytočnej krutosti, spoločenská nebezpečnosť takéhoto konania je nízka.

Môžeme uzavrieť: Haulíková tvrdí, že poľovníci si nárokujú neoprávnené výhody. Nevie to však dokázať. Naopak sama požaduje pre svoju skupinu -- chovateľov psov a mačiek -- výhody, ktoré nedokáže ospravedlniť.

-- gvz & lemuel

Reakcia na reakciu reakcie

2011-06-22T13:43:00.003+02:00

Ak si ešte spomínate, je tomu už poriadne dávno, snáď aj vyše dvojtýždňa, bol sa konal v Bratislave Pride a spolu s kolegom sme sa ako čestní členovia homolobby [pozn. jeden kamarát, rumunský gay, ma upozornil že LGBT je vlastne LGBTIA, kde I je Intersex a A sú Allies, čiže heterosexuálni spojenci], prirodzene pod vplyvom mrzkých Sorosových grošov, rozhodli vyrobiť silný mediálny tlak a pretláčať homoagendu ešte pred konaním Pridu. Presne tak, napísali sme krátky komentár do SME, ktorý je za paywallom. Bu! Tam sme predostreli šokujúci návrh, že aj homosexuáli si zaslúžia rovnosť pred zákonom, a že teda ak štát ponúka zväzky jedným párom musí aj druhým (pozri paragraf citovaný tu).

O týždeň neskôr SME uverejnilo reakciu slovutného pána Lettricha. Tá je taktiež za piano paywallom, ale môžete si ju pozrieť celú tu a to "nescenzurovanú". Pán Lettrich totiž editorské krátenie (ktoré nemení argumentačnú podstatu) považuje za cenzúru a rozhodol sa, že už to nestrpí a pekne tresol dverami aj na blogu SME. Comment thread tiež stojí za to.

Prirodzene som obratom napísal 'reakciu na reakciu'. V SME ale majú redakčnú zásadu, že reakcie na reakcie neuverejňujú. To aj dáva zmysel, po čase by v komentároch boli asi len reakcie na reakcie reakcií k reakciám o reakciách na reakcie, kde sa čitateľovi už pôvodný argument dávno vytratil a na nové články by ani nezostal priestor.

Ja mám ale tiež zásadu, volá sa 'Ani slovo nazmar!', a tak vám tu teraz, pre vaše pobavenie tú reakciu pripájam:

Ad: Lettrich Ad: Rovné právo na manželstvo (9.6.)

Náš pôvodný článok (1.6.) chcel dať do pozornosti fakt objektívnej diskriminácie homosexuálov, ktorým štát neumožňuje vstupovať do právneho zväzku rovnakej symbolickej váhy a rovnakého inštitucionalizovaného obsahu, akým je manželstvo heterosexuálov.
Dúhový Pride, ako pokojná manifestácia inakosti a tolerancie, podnietila veľmi žiaducu spoločenskú diskusiu, ktorá sa ale žiaľ aj naďalej nesie najmä v znamení predsudkov a zlých argumentov. Chybná je aj argumentácia pána Lettricha, ktorý v reakcii na náš článok tvrdí, že k žiadnej diskriminácii homosexuálov nedochádza, keďže v zákone o rodine je zakotvené, že manželstvo je „zväzok muža a ženy“.
V prvom rade, argumentovať citovaním zákona, ktorého diskriminačný charakter bol predmetom našej kritiky je nesmierne úsmevné. Tu nám ostáva len sa pána Lettricha spýtať, či by pred sto rokmi rovnako argumentoval zákonom, ktorý by definoval ako voliča len osobu mužského pohlavia. Ženám by sa tu právo voliť neupieralo, veď ho nemajú, nie je v zákone, a neexistuje ani definične. Každý predsa vie, že volič etymologicky je a vždy bol len muž.
Pán Lettrich tiež zdôrazňuje, že účelom manželstva je založenie rodiny a výchova detí. Dobre, ale pokiaľ nechce argumentovať aj nejakým primitívnym biologickým determinizmom, potom rovnako ako bezdetným neplodným heterosexuálom, ani homosexuálnemu páru de facto nič nebráni rodinu si založiť a deti vychovávať.
Zhodneme sa, že rodičovstvo je záslužné poslanie a rodina je nielen „bunkou spoločnosti“, ako zdôrazňuje pán Lettrich, ale aj zdrojom osobného naplnenia a šťastia. Ostáva nám teda len záhadou, prečo tá tvrdošijná snaha brániť niektorým párom tohto naplnenia dôjsť a stať sa aj oficiálne takou „bunkou spoločnosti“.
Právo na manželstvo prináleží každému, ale pán Lettrich sa obáva, že týmto sa dostávame na nebezpečnú šikmú plochu, kde by snáď toto právo mohli požadovať aj polygamisti. Na takýchto argumentoch šikmou plochou je najvtipnejšie, že fungujú oboma smermi. Môžeme teda zlomyseľne tvrdiť, že ak štát dnes diskriminuje homosexuálov, nič mu nebráni zajtra diskriminovať neplodných heterosexuálov, heterosexuálov vôbec a nakoniec aj zakázať jednotlivcovi oddať sa bohu a cirkvi. Pokiaľ je nám známe, na Slovensku nik polygamiu nepožaduje. Ak by ju ale žiadal, bola by tu samostatná otázka, či štát môže obmedziť právo na manželstvo, napríklad kvôli ochrane rovnosti pohlaví pred nerovnomernosťou takého zväzku.
Pán Lettrich neponúkol argumenty, ale len etymologicko-legalistický fetišizmus. Tvrdiť, že manželstvo je len zväzok muža a ženy diskusiu nikam neposúva. Nemôžeme sa zbaviť dojmu, že takéto etymologické argumenty sú len zbytočným ornamentom. Súhlasil by pán Lettrich s inštitucionalizovanými homosexuálnymi zväzkami, ak by sa volali inak než manželské? V konečnom dôsledku je totiž úplne irelevantné ako sa ten zväzok bude volať, pokiaľ to bude nielen symbolicky ale aj právne a obsahovo to isté ako manželstvo a naplní sa tak rovnosť pred zákonom.

Prečo idem na Pride

2011-06-02T23:53:00.013+02:00

- Look what they've done, Michael! Look what the homosexuals have done to me! […] Everything they do is so dramatic and flamboyant. It just makes me want to set myself on fire. -- Lucille Bluth

- gaycist – a person who is prejudiced against homosexuals -- Urban Dictionary

Na úvod disclaimer, som liberál a heterosexuál, ak by to teda niekoho trápilo. Idem na Pride, lebo ma znepokojuje fakt, že v liberálnej demokracii stále existuje flagrantné porušovanie princípu rovnosti pred zákonom. Moja pozícia je v stručnosti popísaná aj v tomto komentári na SME (piano), kľúčový paragraf:

Logika rovnosti pred zákonom je priamočiara. Štát si musí ctiť všetkých občanov rovnako, bez ohľadu na ich vierovyznanie, národnosť, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu. Ak si občania skrz zákony ustanovia isté politické výsady, tieto musia náležať každému bez ohľadu na jeho alebo jej jednotlivé atribúty.

Jednou takou výsadou je aj stav manželský, cez ktorý štát uznáva výsadný zväzok dvoch partnerov a udeľuje im množstvo výsad s tým súvisiacich. Lenže štát nemôže preferovať isté zväzky na základe sexuálnej orientácie partnerov. Ak už raz štát ponúka manželstvo ako inštitút posvätenia zväzku dvoch heterosexuálov, musí ponúknuť aj adekvátnu alternatívu homosexuálnym párom, alebo celkom opustiť spravovanie inštitúcie manželstva a ponechať ho cirkvám, právnikom a lodným kapitánom.

Súčasný boj za práva a tolerovanie homosexuálov je zrejme aj jedným z posledných veľkých bojov, ktorý nás liberálov čaká. Som optimista, tento boj vyhrávame. Na Slovensku je ale cesta ešte relatívne dlhá – a aj preto cítim ako svoju občiansku povinnosť podporiť LGBT hnutie aj fyzicky a zúčastniť sa Pride.

Idem na Pride, lebo slovenská spoločnosť je hlboko homofóbna. Stačí len zavítať na niektoré diskusné fórum pod článkami o homosexuáloch a človek dostane približný obraz prevažujúcich názorov spoločnosti na Slovensku. Viem, nie je to príliš vedecký prístup, ale v anonymite internetu nechávajú až príliš mnohí naplno vyznieť svoje temné, nenávistné vnútro.

Podporujem Pride aj preto, lebo verím v právo homosexuálov žiť otvorene. Jeden argument, ktorý počuť často, znie nejako takto: "Homosexuáli mi nevadia, nech si v spálni robia čo chcú, ale nech sa nepretŕčajú na verejnosti!" Tohto paradoxného živočícha môžeme nazvať tolerantný homofób. Nechá homosexuálov žiť, len nech sa mu preboha neukazujú na očiach. Lebo, keď ich uvidí, túliť sa, bozkávať, či držať za ruky na verejnosti, do hlavy sa mu natisnú všakovaké nepekné obrázky ich sexuality. No a tento jedinec, neborák, nevie čo s nimi robiť, nedokáže potlačiť svoje rozpaky, ktoré sa už naučil potlačiť pri prejave verejnej náklonnosti heterosexuálneho párika (nechajme teraz bokom psychologizujúce úvahy, že ho ako latentného homosexuála heterosexualita len necháva chladným), tak musí potlačiť externý zdroj svojho vnútorného nepohodlia. Nie je schopný svoje infantilnú myseľ ovládať, tak musí zakročiť externá sila. Keby mohol, zavolal by mamičku, nech idú tí bakaní zlí do preč. Jediné, čo tomuto typu človeka pomôže je vyrásť a dospieť. Je emocionálne nevyzretý. Nech mu je konfrontácia s fenoménom Pride školou života.

Homosexualita – hoc definuje objekt sexuálnej túžby – neznamená, že homosexuáli sú posadnutí sexom. Človeku je až trápne, že takú samozrejmosť vôbec musí napísať, ale niektorí konzervatívni jedinci sú zrejme až nezdravo posadnutí sexom – a majú potom dojem, že to sú ich oponenti, ktorých nič iné netrápi. Je paradoxné, že konzervatívni bojovníci proti nemravnosti a nemorálnostiam doby, obrancovia čistoty lásky, nie sú schopní pochopiť, že aj homosexuáli sú schopní lásky, vzťahu, vernosti, vzájomnej opory a úcty.

Homosexualita nie je ani životný štýl, slobodná voľba jednotlivca, ktorý by si snáď z nudy či roztopaše zmyslel, že už ho to opačné pohlavie omrzelo. Ale ak si nejaký konzervatívec myslí, že to ide, nech sa páči, môže to skúsiť dokázať, opačnou cestou, kolumnista Dan Savage navrhol peknú výzvu (The Choicer Challenge; dole, posledná sekcia textu).

A nie, nie je ani "proti prírode", to si stačí len trochu načítať biológie, teda trochu viac než len prírodopis zo základnej školy. Zvieratká to robia tiež, cicavce, vtáčiky ba možno aj vzdelané blchy. Je ale zvláštne, že práve správanie zvierat by malo byť merítkom ľudskej prirodzenosti. Veď napríklad reč, náboženstvo, či futbal nie sú aktivity, ktoré by nejaké zvieratá praktizovali. Koľká to neprirodzenosť. No fuj.

Albert Hirschman poznamenal (presnejšie napísal o tom celú knihu), že konzervatívna rétorika, respektíve rétorika reakcie, sa opiera o tri body. Navrhované či prebiehajúce spoločenské zmeny sú buď 1) perverzné [u Hirschmana v zmysle kontraproduktívne -ed.], 2) škodlivé resp. nebezpečné alebo 3) márne. Tak aj teraz počúvame myšlienkovo postiacich sa, že homosexualita je ak už nie choroba (tam ich už tá prekliata veda opäť zradila), tak perverzita, nemorálnosť, veď však Leviticus. Potom počujeme šomrania, že homosexualita nejakým záhadným spôsobom ohrozuje tradičnú rodinu, spoločnosť a spôsobí úplný rozvrat hodnôt. A adopcia detí homosexuálmi že je nebezpečný pokus na deťoch, sociálne inžinierstvo a podobne. No a napokon, sú naše liberálne snahy celkom márne lebo homosexuáli skrátka sú promiskuitní zhýralci, neschopní skutočných vzťahov a lásky.

Tieto rétorické cviky sa opakujú dokola, človeka až udivuje tá variabilita, ktorú dokážu z týchto troch nôt vyludzovať títo konzervatívni majstri. Lenže ich pomyselné barikády sú vždy len čiary v piesku, ich argumenty sú cukrová vata, a ich pevné, nemenné pozície každou dekádou nevyhnutne ustupujú pokroku modernity. Argumenty ich žiaľ asi nepresvedčia, ale aj preto je Pride dôležitý. Odhalí práve márnosť ich snáh, keď budú nevyhnutne konfrontovaní s radikálnou samozrejmosťou homosexuality.

V konečnom dôsledku idem na Pride, lebo je to normálne. Argumenty, nech budú akokoľvek racionálne, akokoľvek presvedčivé, nebudú voči uzavretej mysli nikdy celkom účinné. Ľudia ako Vladimír Palko, alebo Jaroslav Daniška a im podobní, vstúpili do epistemického kláštora, kam neprenikne žiadna potenciálne podvratná nová myšlienka. Konzervatívci odmietajúci ľudskú rovnosť pred zákonom, pokiaľ ich neosvieti duch svätý, skrátka zo dňa na deň nepochopia, že sexuálna orientácia je len ďalší atribút ľudskosti, ktorý nikomu neuberá na dôstojnosti a náležitej úcte.

Jedine dlhodobé vystavovanie prejavom, podpore a normálnosti homosexuality nakoniec nevyhnutne spoločnosť navykne. Keby išlo len o silu argumentov, ženy by mali volebné právo oveľa skôr a otroctvo by skončilo možno ešte v 18. storočí. A široká akceptácia ľudskej rovnosti v týchto otázkach sa nedosiahla len silou argumentov, ale presadenou praxou, každodennou samozrejmosťou. Rasisti a šovinisti postupne vymierali a noví, ktorí by povstali na ich mieste stáli zoči-voči samozrejmosti, proti ktorej ani nedokázali postaviť presvedčivú a účinnú protihodnotu. A hoci aj dnes sa stále nájdu rasisti a šovinisti, dlhodobá prax väčšinu spoločnosti skrátka navykla na to, že rovnosť je proste normálna.

Pride tu hrá pozitívnu rolu, pretože je demonštráciou normálnosti a samozrejmosti. Pretože až sa pekní, upravení, slušní, moderní, či už extravagantní alebo strohí, starí či mladí, či už hetero, homo, bi, alebo trans- zástancovia ľudskej rovnosti a tolerancie budú kontrastovať s vyholenými fašistickými troglodytmi v kanadách, nenávistnými pámbičkármi a fanatikmi, bude jasné, kto je tu normálny, a kto spoločnosti škodiaca deviácia.

[za článok môžete hlasovať na vybrali.sme.sk]

.riešiteľ Lukáš

2011-04-08T00:52:00.009+02:00

Lukáš Krivošík rád prízvukuje, že treba veci nazývať pravým menom. V tom má jednoznačne našu podporu, a tak sa hádam ani nemôže uraziť, keď ho nazveme rasistom. Pamätáme si ešte jeho fantazírovanie o Baffinovom ostrove, ktoré snáď tromfuje aj SNS, ktoré si vo svojich rasistických riešeniach zatiaľ dovolilo len o "rezerváciách" snívať. (Snáď, ale nie sme dopodrobna oboznámení s celým oeuvre SNS, čiže nevieme, či sa už neprekonali.) Baffinov ostrov mu už ale asi ako "riešenie" nestačí, a tak ponúkol toto.

"Hasiť požiare tonami politických deklarácií, prípadne hektolitrami kávy, prepitými na nekonečných zasadaniach výborov - aj to sú riešenia Bruselu. No existuje aj iný prístup."

Toto je ako výrok z domácej ulohy v učebnici fašistickej rétoriky. Dekadentná demokracia, je neschopná, ne-akčná, zlyháva. Ale jestvuje priame, jednoduché riešenie! To je veru na včeličku.

Krivošík si na krytie svojho "liberálneho" riešenia berie profesora ekonómie Boettkeho - Krivošíkova úvaha sa odpichuje od nasledovného Boettkeho (údajného) výroku:

Predstavte si, že by neexistoval žiadny sociálny systém. Rómovia by si mohli robiť čo chcú, ale nemali by žiadne právo požadovať podporu v podobe vašich daní. A to ani keby tvorili desať alebo dvadsať percent obyvateľstva. Čiže my nemáme právo hovoriť im ako majú žiť, ale oni nemajú právo na prístup k našim peniazom. Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách. No ak chcú Rómovia koristiť na danom obyvateľstve a zakladať si na sociálnom systém potom tu vzniká veľký politický problém...

Nevieme, či je Boettke citovaný doslova, alebo parafrázovaný, transkript k dispozícií nemáme, účastní sme neboli, ale z citovaného je zrejmé len jedno. Boettke predostrel myšlienkový experiment, v ktorom sa zamyslel nad zrušením sociálneho systému. Na rozdiel od Krivošíka, Boettke má aspoň punc liberála, resp. libertariána, a môžeme sa domnievať, že verí, že zrušením sociálnych dávok (spolu s komplexnou de-etatizáciou) sa situácia nezhorší, ba možno naopak, dáko sama porieši nejakým všeobecne blahodarným spôsobom. Túto tézu tu riešiť teraz netreba. Za pozornosť ale stojí táto veta:

"Teda pokiaľ by neexistoval žiadny sociálny systém, Rómovia by sa museli buď asimilovať alebo žiť oddelene od ostatných vo svojich vlastných izolovaných oveľa biednejších spoločenstvách."

Nuž a v čom je tento opis odlišný od dnešnej skutočnosti? Vari dnes mnohí Rómovia nežijú v izolovaných biednych spoločenstvách? Boettke tu vôbec nerieši možnosť štrukturálnej nerovnosti, kde je skupina ľudí systematicky vytláčaná na okraj spoločnosti, znevažovaná a opohŕdaná. Možno sa nazdáva, že práve údajný sociálny parazitizmus je príčinou tohto neutešeného stavu, no aj tak nezvolil šťastlivé slová v našom, slovenskom kontexte. Slovensko je hlboko rasistickou spoločnosťou. Na Rómov sa bežne nazerá ako na menejcenných ľudí. Sú izolovaní, ekonomicky znevýhodňovaní a sociálne deprimovaní, zbavení rovnosti v slobodách, ktorým sa teší väčšinové obyvateľstvo. Úprimne pochybujem, že by v americkom kontexte Boettke použil rovnaké slová, ale Rómov zamenil za Afro-Američanov. Kontext, slušná výchova a minulé skrivodlivosti ako aj pretrvávajúca prítomnosť rasizmu v Amerike by mu to nedovolili.

Kým Boettkeho možno na základe citovaného obviniť maximálne z neznalosti kontextu, Krivošíkovi ten krátky výrok stačil, aby začal spriadať svoju rasistickú fantazmagóriu. Navrhuje zrušiť sociálne dávky, ozbrojiť obyvateľstvo a tvrdo obhajovať majetkové práva. Vo svojej podstate to možno zhrnúť nasledovne: Výborne, poďme to narafičiť tak, že bez zločinu neprežijú, no a potom ich môžeme konečne postrieľať.

Nuž keď už teda Krivošík kádruje pravých a nepravých liberálov, jeho pozícia je z akejkoľvek a akokoľvek liberálne vyloženej liberálnej doktríny neprijateľná. Ťažko možno pod liberalizmom rozumieť čokoľvek, čo by umožňovalo segregovať, degradovať a dehumanizovať niektorých jednotlivcov, či už na základe pleti, etnicity, náboženstva alebo sociálneho statusu.

Ťažko možno liberalizmom nazývať pozíciu, ktorá otvorene sníva o dni, keď bude možné beztrestne strieľať spoluobčanov. A ťažko možno nazývať liberalizmom pozíciu, ktorá považuje ozbrojenie obyvateľstva a strieľanie iných ľudí za "riešenie". Ako by povedal Mencken, na každý komplexný problém existuje riešenie, ktoré je jednoduché, jasné a nesprávne.

Krivošík má tiež problém, že ochráncovia rovnoprávnosti Rómov a libertarián Boettke ponúkajú odlišné riešenia:

Ak obe strany hlásajú diametrálne odlišné prístupy k riešeniu problému s neprispôsobivými, potom to znamená, že buď nie je liberálom Boettke alebo naši ochrancovia.

Možno nik neposlal súdruhovi Krivošíkovi memo a neprezradil, že neexistuje žiadna Libinterna a žiaden generálny a všeobecne platný a uznávaný program deklarujúci riešenie každého problému liberáli skrátka nemajú. Liberalizmus je dostatočne široký ideologický dáždnik, aby sa podeň zmestili Boettke aj ochrancovia práv Rómov. Krivošík sa ale vybral na miesta, kde už ho kryjú celkom iné dáždniky, konkrétne začínajúce na písmení F, alebo R. V mantineloch liberálnej demokracie sú jeho "riešenia" jednoducho nerealizovateľné.

Darmo sa aj škrupulózne vyjadruje o Rómoch a o "neprispôsobivých"* občanoch, rasistickú podstatu jeho riešení to nemení.

Najsmutnejšie možno je, že Krivošík úplne ignoruje bohatú tradíciu liberalizmu – nebráni sa ňou oháňať, ale inšpiráciu z nej nečerpá. Nehľadá krivdy a nezaujímajú ho nepopulárne kauzy, neobhajuje utláčaných a opovrhovaných, nebráni nerovnostiam a neslobodám, ale pachtí po najnižších pudoch a podlieza sa masovému vkusu rasizmom. Vonkoncom mu nejde o princípy liberalizmu, ktoré by mohli mať nepopulárne dôsledky. Jeho jediným princípom je jeho sloboda vravieť si, čo len chce. Má na to právo, ale, na čo právo nemá, je nazývať svoju pozíciu liberálnou.

Krivošík sa už skrátka nevie dočkať, kedy si bude môcť zaobstarať pušku a ísť sa postaviť do kapusty. Na stráž.

-- lemuel & GvZ

*Z Malého výkladového slovníka slovenskej politickej rozpravy citujeme:

- neprispôsobiví - prídavné meno, eufemizmus; Tí, čo sa nechcú prispôsobiť očakávaniam väčšiny, ktoré typicky zahŕňajú nerovnoprávnu a podradnú rolu. Singulár je veľmi zriedkavý, a v písanej forme je zvyčajne výsledkom slabých pravopisných schopnosti pisateľa. Používa sa temer výlučne na označenie Rómov, zvyčajne v kontextoch, kde otvorenejší rasizmus nesie isté riziko postihu, alebo v prípade rozohrávania diskurzívnej hry delenia príslušníkov menšín na 'dobrých' (tzn. tých ktorí môžu zostať zametať ulice) a 'zlých' (tzn. tých, ktorých treba "riešiť"). Pri používaní pozor, nie je synonymom výrazu "nedodržujúci zákony", ktorý sa vzťahuje na majoritu. Pozri tiež: Spoluobčania; Osadníci.

Innocent abroad

2011-04-05T19:20:00.012+02:00

Po 4 hodinách letu, niekde juhovýchodne od Grónska, vo výške 11 kilometrov vám to konečne dôjde naplno. Sedím na stoličke v oblakoch. Sedím. Na stoličke. V oblakoch. Okolo ľudia s výrazmi v ksichtoch aké by ste čakali v lokálke do Hronského Beňadiku a nie v hliníkovej trúbke hviždiacej 900 kilometrovou rýchlosťou, smer Atlanta.

Dvaja postarší Fíni sediaci vedľa mňa na to, zdá sa, išli zo správneho konca. Jedno brandy, 5 gintonikov a dve vína neskôr spokojne driemali. Predtým ale veľmi nefínsky tliachali a mleli. A behali na záchod, prostatici jedni. Nevadí, palubný entertainment ponúka In Bruges, záznam z koncertu Mahlerovej Druhej a Master & Commander. Slúchadlá nasadiť. Ak sa medzi Fínmi ustáli slovné spojenie tichý/uzavretý ako Slovák, viete komu ďakovať.

Keď som v strese, treba ma odfotiť a dať do slovníka ako vysvetlivku k slovku taciturn.

A v strese som aj pred akýmkoľvek verejným vystúpením, to azda netreba dodávať. Raison d'être pre konferencie je socializácia. Ale ako sa má človek socializovať, keď je v strese. Môj paper bol na programe posledného dňa, posledný panel, posledný v poradí. 3 dni v strese a jetlagu. Potrebujete nakresliť graf? Moje jediné dva 'socializačné' rozhovory ("yeah, write me an email") sa odohrali v krátkom intermezze medzi mojím výstupom a mojím útekom na letisko na ďalšie kolo stoličiek v oblakoch.

Čím menej napíšeme o mojom výstupe samotnom, tým lepšie.

Pri príprave prezentácie k bodu o vzťahu politickej moci a vedy uvažujete nad použitím jedného citátu z Hobbesa:

For I doubt not, but if it had been a thing contrary to any mans right of dominion, or to the interest of men that have dominion, That The Three Angles Of A Triangle Should Be Equall To Two Angles Of A Square; that doctrine should have been, if not disputed, yet by the burning of all books of Geometry, suppressed, as farre as he whom it concerned was able.

Je to pekný postreh, ale trochu dlhý a možno nie ľahko zrozumiteľný. Hm. No a potom opening speaker, známa to politická filozofka (is that a word?) ho použije hneď v úvode svojej reči. Dilema vyriešená.

Jaj, že čo to bolo za konferenciu? Tunáka si pozrite.

V Atlante, imigračná kontrola. - What’s the purpose of your visit, sir? - A conference. - What sort of a conference? - A philosophy conference. On science, knowledge and democracy. Reakcia okamžitá, svetlo v očiach zamrelo, sklený pohľad, len zdvorilosť mu zrejme zahryzla do jazyka a zabránila okamžite vykríknuť „next!“. Podáva pas a slušne sa lúči. Next!

Columbia, SC. Univerzitný campus nádherný. Mesto, not so much. Nitra roztiahnutá na desaťnásobnú plochu. Pred 9 ráno človek kráča tri bloky z Hiltonu (kde okrem biblie v šuflíku nájdete aj paperback Connieho Hiltona Be my guest) ku campusu, ani nohy, občas auto. A to sme downtown, v hlavnom meste štátu, cesta vedie okolo malého kapitolčeka. Tu a tam nejaká kockatá brutalistická federálna alebo štátna budova (Silas N. Pearman Building, si nevymýšľam), medzi nimi nízke barabizne a parkoviská. Volné plochy, pumpy, fast-foody, palacinkárne a sendvičiarne. Skutočná, pravá Amerika. Nemôžem povedať, že by sa mi páčila. Keď miestne kníhkupectvo slúži aj ako predajňa športových potrieb a oblečenia s insígniami miestnych športových tímov, viac mi netreba. Go Gamecocks! Indeed.

Toto asi nebude ten Downtown, čo o ňom spievala tá Petuľa.

Ale nech nefrflem, konferencia bola super, inšpiratívna, skvelí, chytrí ľudia. A tak. Veľa si nepamätám, ale mám poznámky. A campus nádherný, neo-klasicistické budovy a moderné stavby zapadali k sebe a strácali sa v záľahe krásnych, starých, kvitnúcich stromov. Televízia neklame. Americké (malo-)mestá sú v seriáloch ohavné, campusy nádherné, lebo také sú aj naozaj.

A aha aké fajné špeky majú v univerzitnej knižnici vystavené.

V taxíku na letisko mi aspoň 70-ročný starý pán všetko vysvetlí za desať minút. Život, vesmír, šport a vôbec. A že je z Charlestonu, že Američania potrebujú ropu, že krízu tušil už v 2006, že guvernérka je mladá a robí čo môže, a že miestny štadión (80 000 miest) idú rozširovať. A mnoho iného, čo už som aj zabudol. Trochu južanského šarmu na záver.

Mimochodom, viete ako zistíte, že ste na letisku pridlho? Z nudy alebo zábudlivosti vojdete do obchodu, kde už ste raz boli a po polhodine browsingu kupujete žuvačky a predavač vás víta s úsmevom "You are still here?". Yep.

Informovať o leteckých katastrofách a ukazovať trosky lietadiel by malo byť na letiskách zakázané. Môj libertarianizmus siaha len odtiaľ potiaľ.

Najviac ma ale mrzí, že sa mi cestou späť na lete Atlanta-Amsterdam nepodarilo imitovať Fínov, stačilo jedno víno a celý Papillon so Stevom McQueenom a bol som v limbe. Anticipatory jet-lag is a bitch.

Báseň dňa

2011-03-29T15:35:00.003+02:00

en face
le pire
jusqu'à ce
qu'il fasse rire

[facing / the worst / laugh / till you burst]

z cyklu mirlitonnades

-- Samuel Beckett, Selected Poems 1930-1989 [ed. David Wheatly; Faber & Faber, London], p.69

Robert z Topolčian (feat. Qou-RKA) - V mojej garáži

2011-03-02T18:48:00.006+01:00

Robert z Topolčian zaslúžene kraľuje slovenskej hiphopovej hitparáde a ja osobne momentálne nedokážem skrývať svoje nadšenie, keďže sa mi dostala do rúk pracovná verzia textu jeho nového počinu. Tentoraz si prizval na spoluprácu martinský talent, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Qou-RKA. Bez zbytočných obkecov, tu je text:

Qou-RKA:
Jou-Jou! Qou-RKA vo dvore!

RzT:
Nerobte závery -- prv než súd zavelí
právo-platne -- vy fakeri!
Všímaj okolnosti kolom prípadu
obetou je cigáň, tak čo tie manévry?

(refrén) QouRKA: Mám novinu - pre teba / som okres-ný pred-seda! Jea! //

RzT:
Všímaj, kto čo vraví, svoje hudie si
tu nieto krádeže, či ľudskej obeti!
Obeťou je cigán, tak čo tie manévry?

Qou-RKA: Mám novinu - pre teba / som okres-ný pred-seda! Jea!

RzT:
Nekradol, nelúpil, morálne nezlyhal...
(fade out)

Snár: Doktorát z LSE, devalvovať

2011-02-21T22:08:00.006+01:00

Mimochodom, Saif Al-Islam Alqadhafi, vlastný syn to Muamarov, ktorý sa včera prekrásne blamoval v televízii - v priamom prenose urobil Jakešov 'kôl v plote' a Ceausescovo rečnenie na tribúne v jednom a zintenzívnil tak silu protestov v Tripolise (okrem iného tvrdil, že protestujúci sú sfetovaní diverzanti a média len zveličujú množstvo obeti a podobné od reality odtrhnuté veci) - je, resp. bol všeobecne považovaný za rozumného, a nadôvažok má prosímpekne aj PhD z London School of Economics. Ajhľa dizertácia. Nadpis? "THE ROLE OF CIVIL SOCIETY IN THE DEMOCRATISATION OF GLOBAL GOVERNANCE INSTITUTIONS: From ‘Soft Power’ to Collective Decision-Making?"*

Realita 1 : Irónia 0
či
Irónia 1 : Realita 0?

Športové metafory mi nikdy nešli. Každopádne gól.

Každopádne, to ja len aby sme tu teda nejako náhodou neglorifikovali ľudí s PhD. Obzvlášť tých z politickej filozofie.

* [Pripravuje tiež: "Ancien Regime and Armed Insurrection Suppression: A Field Guide", forthcoming from Oxford UP, 2013; "Media Communication Strategies for Autocrats both Young and Old", forthcoming from the "... for Dummies" series, 2014]

Ako si baťko redaktor nad technológiami povzdychol

2011-02-21T21:04:00.008+01:00

V Líbyi strieľajú do davov, ale nie o tom bude reč. Ani prahpusté vraždenie nevinných ma nedokázalo tak vytočiť ako tento kus ~~chujoviny~~ IT žurnalistiky. Také čosi hlúpe, kverulantské, ludditské, a dôvtipu-prázdne zároveň, to je určite na nejakú cenu. Po poradí.

1.
"Boli naše ruky stvorené pre stískanie gombíkov a objímanie myši?" -- Nie, to nie, každý predsa vie, že len vďaka písaniu, umeniu držať v ruke pero a vtláčať esteticky precízne Y, L, H a K medzi riadky sme dokázali prežiť ako druh a vyvinúť sa do dnešnej podoby. Nie nadarmo písal Darwin o "survival of the ornate".

Ale aby ste neškodovali, tu máte záber na stránku môjho moleskinu. Povedal by som, že oproti ZŠ je badateľný istý pokrok.

2.
"S mobilom vo vrecku a internetom v počítači si nemusíme pamätať nič." -- Nie, určite, veď preto aj boli debilníčky, notesy a adresáre úplne stratový nápad, ktorý nemal šancu na trhu nikdy preraziť. Dnes si vďaka počítaču už nemusím pamätať ani kde bývam. I keď tú informaciu som mal aj na OP. Never mind.

3.
"Čas" -- OK, áno, treba uznať, moderné technológie umožňujú kdejakému trubirohovi písať do novín nezmysly, s ktorými tu teraz strácam čas. Point taken.

4.
"Oprášte zemepisný atlas, vytiahnite spod sedadla zabudnuté automapy a vydajte sa na prehliadku neznámeho mesta bez počítačovej techniky." -- Presne, načo používať najnovšie dáta, satelitné snímky, GPS a podobné rárohy. Oprášme autoatlasy z prvej ČSR republiky, to bola predsa kvalitná práca. A hurá na túru. Nemáte, nevadí, tie z pred 30-40 rokov poslúžia tiež. Nie všetko z čias socíku musí byť predsa zlé. Stretneme sa na Buďonného ulici, alebo pri Stalinovom námestí? Až sa stratíte vy alebo vám blízky, nezabudnite adresu SME a sťažnosti posielajte na korešpondenčných lístkoch.

5.
"Internetu na rozdiel od kníh v knižnici priveľmi veriť nemožno." Presne tak, každý predsa vie, že v knihách sa píše konečná a úplná pravda, zatiaľ čo vety na webe píše kdejaký pes alebo šimpanz. Potom sa tie náhodné zhluky slov dadaisticky pozliepajú a voilà, nový článok na SME je na svete. Ale do Gigelovho sveta odriekania priveľmi škodlivého vplyvu technológie prenikneme naplno až keď sa vrátime ku knihám na papyruse. A žiaden Kindle, hlinené tabuľky nám treba nosiť všade, to bude teprv ten pravý vintidž.

6.
"Z dnešného bontónu sa vytratilo ahoj, ako sa máš a prosím. Ľudia ignorujú pravidlá slušnosti, právo na súkromie a oddych." -- Nehovoriac, že už nikto dnes nevraví česť práci súdruh. To sú móresy. To veru za našich čias nebývalo, pred to tými internetmi, to bolo slušnosť všade, ľudia sa zdravili, slušní boli aj si navzájom pokoja dopriali. By som tie internety všetky asi zakázal. Aj telefóny. Čo majú ľudia čo komu volať. Keď je to dôležité, môžu napísať list, ak nie, nech to nechajú tak. Taľafatky. A vôbec. V Lýbii mali technológie tiež a čom im to pomohlo.

That's the way a half-cookie crumbles

2011-02-17T21:51:00.002+01:00

Ale za to som našiel song totok, že z duše ako keby. O mne*. Aha:

* "Everybody, shut up. Shut up! This song is all about me."

Všetko ma baví

2011-02-17T21:16:00.005+01:00

Pozorujem, že neblogujem. Pozorujem, že nepíšem. Mal by som, mohol by som. Jedno z vysvetlení, ktoré sa mi ponúka je, že jednoducho nemám hnevu v sebe dostatok. Ten vnútorný oheň rozhorčenia, jedovatá slina. Nemám dosť trpezlivosti, alebo síl, či čo. Keď ma aj niečo nas.. vytočí*, poviem si, že pôvodcovia môjho momentálne zvýšeného tlaku sú [a tu by zaznelo sprosté slovo] a tým to aj zhasne. Nemám nejako chuť na 400 slov rozpisovať, že prečo, ako a na koľko sú to [iný variant škaredého slova]. Keď som mal šesť, údajne som v podráždení vyslovil "Všetko ma baví, všetko ma serie!". Čosi ako motto. Už nie som rozhnevaný, ani nejak extra mladý. A už ma až tak ani nebaví.

A možno je to len jarná únava.

Počas najbližších štyroch týždňov by mi bolo načim napísať zo tri papers. Tak snáď možno, ako by Rawls povedal, a small fraction thereof redounds to [your] advantage. Ale mal by som tu písať viac, lebo už mi je aj seriózne zaťažko po slovensky písať, a to je už veru hanba.

*Case in point: Mienil som veru písať o šibnutých nápadoch kvalifikovať právo voliť a byť volený vzdelanostnými kompetenciami, ako aj čosi proti konzevatívnym argumentom proti manželstvám homosexuálov a proti potratom. Zakiaľ čo k prvému sa mi napokon nechcelo vyjadrovať, lebo sa to príliš blíži téme mojej dizertácie - čo je ale aj dôvod, prečo sa k tomu zrejme asi vrátim - k druhému aj mám uložený abortus jedného textu [bad pun intended] a možno z toho ešte niečo tiež bude. Ale zatiaľ si len otvorte Nietzscheho Radostnú Vedu, oddiel 29 si načítajte. 5 riadkov, k veci, dobrých. Nietzsche by bol fajn bloger. Dnes je z neho leda obľúbený filozof zastydlých pubertálnych pseudo-intelektuálov. Človek z toho poväčšine vyrastie. Ale niektoré glosy má fakt dobré.

Fekete-out

2011-01-04T22:06:00.004+01:00

Určite ste už videli a počuli, že v Maďarsku je to dosť zlé. Nemúsime si nič navrávať, od podobných titulkov v zahraničí nás delia možno len jedny voľby, resp, sme sa im v júni vyhli len veľmi tesne. O to viac si slušní Maďari zaslúžia našu solidaritu, hoc ako symbolickú.
Preto:

Add it to your site:

<a href="http://blackout4hungary.net/" title="we support the blackout 4 hungary.net campaign for a free internet"></a><br/>

(via dusoft)

Whisper me sweet nothings

2011-01-01T16:21:00.006+01:00

Páprdu-in-Chief na Nový Rok už radšej nesledujem, ale predsa len, čo ak odznelo nejaké zásadné posolstvo? Wordle to the rescue!

Tak tu to máte, v skratke.

(Odstránil som slová: som, sme, je.)

Nový rok prajem

2010-12-31T11:52:00.002+01:00

(Plus jedno predsavzatie.)

Citát dňa

2010-12-27T14:38:00.001+01:00

"The little thorn that grows invisibly in anyone who lives on the help and pity of others grew to gigantic proportions, became a javelin lodged deep in his flesh and hurting terribly.
How proudly they had given him this room, how gratefully he had received it. How imprisoned, abandoned and wretched he had felt in it. The loneliness of loneliness."

-- Hans Keilson, Comedy in a Minor Key [London: Hesperus Press, 2010], str. 51

Hudobné top roku 2010 (a just ich nebude 10)

2010-12-25T23:50:00.012+01:00

Ako po iné roky, nasleduje výber môjho ubľúbeného za uplynulý rok. Tohtoročný výber toho naj značne utrpel tým, že som si nainštaloval add-on Rádia _FM do browsera. Totižto, miesto toho aby som hľadal a zháňal novú, dobrú hudbu, keď sa mi zažiadalo šumu a pozadia, len som klikol. Chja, lenivosť, žnem tvoje trpké plody. Anyhoo...

Polar Bear - Peepers
Nuž tak kvôli týmto junákom som sa aj na Pohodu bol predovšetkým vybral. Isteže, boli aj iné dôvody, ale Polar Bear som mal ako prioritu dlhodobo dopredu vyhliadnutú a bezpodmienečnú. Ani trochu nesklamali, pre mňa najlepší koncert Pohody 2010. Ich album Held On The Tips Of Fingers z roku 2005 bol ako zjavenie, anarchia experimentálneho jazzu spútaná hudobným majstrovstvom a rockovou mašličkou. Na Pohode hrali nové veci z tohto albumu. Pri takýchto kapelách/projektoch mnou zmietajú protichodné pocity: na jednu stranu chcem vykričať do sveta, aké je to skvelé, resp. aké je to kurvapopičibohovitánske, a na druhú je tu chamtivý pocit snobskej exkluzivity, kebyže môžem chcem byť jediný na celom svete, kto o nich vie a pozná akí sú skvelí. Ja, len ja, ja ako jeden z mála viem, že sú, a že veru sú! Ku kapele pribudol Leafcutter John (zas ten pocit exkluzivity), elektromág, a pridal už tak silnému ansámblu ďalšiu dimenziu - koľkú už vlastne radšej nepočítam.

MGMT - Congratulation
Druhý album MGMT bol vraj prijatý rozpačito, mnohým chýbali hitovky ako Kids. Pche. Pritom je to tak nádherne kompaktný majsterštuk synth-post-psychedelického rocku s priam operným rozmachom. Je to presne ten typ albumu, ktorý treba počúvať celý a opakovane, a hoci na ňom nie je jednoznačný 'hit', Flash Delirium je skladba nadčasovo úchvatná, s kongeniálnym klipom nezabudnuteľná, zakiaľ čo zaverečné Congratulation je prekvapivo efektné svojou jednoduchosťou. Namôjveru, blahoželanie je na mieste.

The Black Keys - Brothers
Nič sa už asi nevyrovná tej surovej nevybrúsenej genialite ich prvých dvoch garážových blues-rockových albumov, ale aj dnes po 8 rokoch, keď skladajú skvelé chytľavé skladby so všetkými tými riffmi a háčikmy priam rutinérsky a uhľadene, stoja títo dvaja junáci vysoko nad ostatnou hudobnou produkciou - a hoci sa pri opakovanom počúvaní (50x) v niektorých skladbách začala vkrádať nuda, skladby ako Tighten Up a Next Girl sa jednoducho nemôžu opočúvať, nech by ste boli akokoľvek omrzený životom.

Vampire Weekend - Contra
Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins Cousins a iné (Horchata; Holiday; Run; Giving up the Gun). Keď ich počujem, mám chuť ísť nakupovať. Svetre, košele, menčestráky, hockde -- Zara, Springfield, UC of Benneton, Lacoste, Marks&Spencer, chcem byť viac preppy. Vampies vydali tento album začiatkom roka a hneď bolo jasné, že na tomto zozname budú. Už som im aj odpustil ten auto-tune na 4. tracku.

Archie Bronson Outfit - Coconut
Toto sú ďalší veteráni mojej obľuby, ich ostatný album z 2006 je vo veľkej miere zodpovedný za to, že sa mi v duševnom zdraví podarilo dopísať moju magor diplomovku. V ťažkých chvíľach mi ich kvílivé art-rockové rumádzganie dodávalo sily. 4 roky neskôr a vidím, že sila psycho-art-rocku ich aj naďalej sprevádza. No dobre, nie je to už taká bujačina, majú veľa bodov z nostalgie, ale stále je to silne dobré. Kto neverí, nech okúsi žraločieho zuba.

Sleigh Bells - Treats
Že vraj tribal synth-pop. Teda, lepšie a stručnejšie by som to sám nevedel popísať. Normálne ma aj zamrzelo, že už nemám -násť, za mojich čias boli len samé sračky v éteri, ale pri tomto si viem aj predstaviť, že za istých priaznivých poveternostných podmienok a veľkej miere intoxikácie, že by som teda aj -ne(/post)ironicky- sa hýbal k tomu. A krv by mi tiekla z uší. Mmmm. (Riot Rhythm!)

The Walkmen 2010 - Lisbon
Títo mládenci tu už v jednom ročnom vyhrnutí figurovali, tak sa tu ponúkajú dva možné závery: buď sú tak konzsitentne dobrí, alebo mám ja tak úzke obzory. Najskôr oboje. Sú super a basta. Už ma nebaví písať viac.

Honourable mentions – AKA tiež velice dobré, ale sa mi o nich už naozaj nechcelo nič napísať:
Yeasayer - Odd Blood (Ambling Alp. Na Jánskeho plaketu minimálne, taká fajná krv.)
LCD Soundsystem - This Is Happening (Indeed, it is. Veď aha: Dance Yrself Clean; Drunk Girls)
Shearwater - The Golden Archipelago (Hidden lakes)
Spoon - Transference (Spoon!; Ehm, hľa: Written in Reverse)

Dobré tracky lepšie opasku:
Steve Mason – Lost & Found
Deerhunter - Revival
Wavves - Idiot
These New Puritans – We Want War

Citát dňa

2010-12-11T19:43:00.000+01:00

"I am just a vandal without a concept!" -- graffiti na pánskom WC vo Vittule, Budapest.

Dig this ditty

2010-12-01T15:28:00.000+01:00

The Birth of Cool

2010-10-18T16:26:00.006+02:00

Máte veľa voľného času a neviete, čo s ním? Chcete vytvoriť pravý slovenský internetový mém? Máte photoshop skillz? Tak neváhajte a založte si tumblr "The Urbáni Cool" a fotošopujte tento Urbániho obrázok do iných známych výjavov a kontextov.

Nemáte zač. (zdroj)

(Na inšpiráciu: Sad Don Draper, Selleck Waterfall Sandwich, I'mma let you finish, et alia.)

Ku kauze hayekovcov

2010-09-28T21:37:00.012+02:00

Kolega spísal pekný článok a bol natoľko gentlemanský, že mi okrem pár pripomienok na moje naliehanie dovolil pripojiť aj môj podpis.

Kauzu 'hayekovcov' som sledoval len zbežne, vyhýbal sa detailom, lebo mi po pravde bolo tak trochu mdlo. Mlčanie z liberálnych kruhov, ktoré chce tento článok prerušiť, nasvedčuje, že asi nebudem sám. A nielen preto, že sa tu bralo meno Hayeka nadarmo.

Nebudem sa radšej ani pozastavovať nad mierou kognitívnej disonancie liberálov, ktorí vstupujú do pochybných obchodov za štátne peniaze. Ani, že potom s bohorovným kľudom vstúpili do politiky, a čo možno ani nečakali, napokon aj do vlády.

Nepoznám pozadie, a netuším ani mieru do akej šlo o správanie korupčné. Smrdí to, ale to nie je hlavný dôvod môjho rozhorčenia. Toto totižto nemôžeme brať len v rovine politickej, ale aj v rovine akejsi bazálnej intelektuálnej a morálnej integrity. Veľké slová a chceli by aj veľké činy, činy ktoré by liberálov dokázali dištancovať od zatuchnutej bažiny predchadzajúcej garnitúry. Nestačí byť menej slizký, viac uhladený. Od liberálov očakávame rozdiel kvalitatívny, nie kvantitatívny. V momente odôvodneného podozrenia mali ponúkať funkcie k dispozícií a vysvetlovať, vysvetlovať. Pretože v službe verejnosti neexistuje prezumpcia neviny a nič by nepozdvihlo politickú úroveň ako prosté gesto pokory. Navyše odchod z funkcie nie je (napriek úzu a perverzitám naších politických tradícií) priznanie viny a nik by po uspokojivom objasnení (ak je teda také možné) nebránil návratu do funckie.

Lenže to u nás, zdá sa, nejde. A napokon sa to liberálne povedomie, čo roky budovali, nenapraviteľne poškvrnilo. A čia je to smola, čia, čia?

Input

2010-09-15T00:04:00.007+02:00

Video: Valhalla Rising* (9/10); Inherit the Wind (7/10); Přežít svůj život (8/10); Exit Through the Gift Shop* (7.5/10); Roman Polanski: Wanted and Desired (7/10)

Audio: Grinderman - Grinderman 2 (7.5/10); Wavves - King of the Beach (8/10); The Walkmen - Lisbon* (9.5/10)

Biblio: Terry Southern & Mason Hoffenberg: Candy [Candide pre hipíkov] (5.5/10); Philip K. Dick: The Cosmic Puppets (3.5/10) [tak skoro sa mi žiadneho PKD čítať žiadať nebude]

*Believe the hype! (if there happens to be any)

Citát dňa

2010-09-06T01:23:00.001+02:00

The first step, therefore, to higher quality comments is “be more niche.” Discourage your marginal readers with technical language, obscure references, and lengthy posts. Your marginal readers are not of high value anyway, and driving them away is an excellent way to improve the average comment of your inframarginal readers. -- Eli Dourado

Contra Batrfláj: o rasistoch a zmätených pojmoch

2010-09-01T17:18:00.012+02:00

Tak venovali sme sa tu nedávno homofóbii, rasizmu, môžeme sa vrátiť aj k pôvodnému pranierovaniu malomeštiackeho kokotizmu v jeho rôznych podobách. Článok "Sloboda zvierat a ostatní rasisti" na humno.sk sa venuje téme rasizmu a v náznakoch zrejme naráža aj na článok na tomto blogu. Adam Batrfláj odmieta, že nedávno medializovaná kampaň Slobody Zvierat má rasistické prvky, a taktiež kritizuje niektorých nemenovaných odporcov rasizmu. Je trochu zaražajúce, že taký úderný a nebojácny autor opomenul trochu konkrétnejšie uviesť, koho to kritizuje. Bez ohľadu na to, či reaguje aj na tento blog, si zasluhuje komentár.

Nebudeme sa tu snažiť slovnou ekvilibristikou a zmätenými metaforami súťažiť s autorom, kto tu má dlhší zips na nohaviciach. Stroho a stručne len zhrnieme: Btrfláj prejavil značnú mierou pojmovej zmätenosti a neporozumenia myšlienkam, na ktoré reaguje a jeho argumentácia má zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

1 Absurdita
Podla Batrflája obvinenie organizácie Sloboda Zvierat (SZ) z rasizmu pôsobí absurdne, lebo SZ je vraj posledná inštitúcia, kde by sme očakávali rasistov, a je absurdné lebo členovia SZ nikomu nechceli ublížiť kvôli jeho etnicite. Po prvé, slovo 'absurdne' znamená 'nezmyselne'. Batrflájov ale hovorí nie o nezmyslenosti, ale o ne-intuitívnosti obvinenia. Naozaj, málokto by očakával od SZ rasizmus, avšak to, že nejaká myšlienka je v rozpore s niekoho intuíciami, nie je dôkazom jej nezmyselnosti ani nepravdivosti. Po druhé, úmysel nie je nevyhnutný a rasistických výrokov sa možno poľahky dopustiť aj neúmyselne.

2 Jazyk
Kritici SZ podla Batrflaja odmietajú "písanie normálne po slovensky" a presadzujú eufemizovanie a "newspeakové patvary." Tým jasne ukazuje, že nerozumie ani cieľom odporcov rasizmu ako sme my, ani dôvodom, pre ktoré ich presadzujú.

Batrfláj pod “písať normálne po slovensky” má zrejme na mysli vyjadrovať sa podľa zaužívaných vzorcov. Odporcom rasizmu však nejde iba o vzorce vyjadrovania, ale v prvom rade o vzorce myslenia.

Áno, niektoré tieto medzi slovensky hovoriacimi zaužívané vzorce odporcovia rasizmu odmietajú a presadzujú ich nahradenie inými. Táto agenda však žiadnym spôsobom nezahŕňa eufemizovanie. Eufemizovanie znamená pomenovávanie nepríjemných javov zmäkčujúcimi výrazmi. Teda napríklad výrok "Rómovia jedia psy" sa dá eufemizovať napríklad takto: "Rómovia papajú psie mäsko". Takéto niečo tento blog, ani iní kritici nepresadzovali a nepresadzujú.

Batrfláj sa ďalej domnieva, že odporcovia rasizmu presadzujú newspeak. Newspeak je jazyk so silne zúženou slovnou zásobou a zjednodušenou gramatikou, ktorý v Orwellovom 1984 presadzuje vládnúci režim s cieľom zabrániť obyvateľom Oceánie myslieť alternatívne voči režimu. Kritici rasizmu naozaj presadzujú zmenu v spôsoboch, akým sa o ľuďoch rôznych kolektívnych príslušností vyjadruje a rozmýšľa. Tieto zmeny sa netýkajú gramatiky a slovnú zásobu skôr obohacujú, keďže ju obmedzujú iba v prípadoch hanlivých výrazov.

Pokiaľ má Batrfláj problém s prijatím takéhoto ‘zúženia’ slovníka, radi mu pomôžeme príkladom. Môže dôjsť k tomu, že Batrflája niekto na základe jeho písačiek označí ako “toho premúdreleho pička z humna”. Kusé informácie dostupné internetovej verejnosti môžu nejedného čitateľa viesť, bez hlbšieho kontaktu s obsahom humna, že za “premúdrelých pičkov z humna” sumárne označí všetkých autorov humna. Následne môže toto označenie použiť vo svojej práci napríklad policajta, vlakového sprievodcu, či poslanca NR SR a prispieť k jeho rozšíreniu a všeobecnej akceptácii. Iste ale uznáte, že takéto paušalizovanie nie je celkom žiadúce, rovnako ako paušalizovanie rasistické.

Aj keď sú zmeny slovníka ich najviditeľnejšou zložkou zmien presadzovaných odporcami rasizmu, ani zďaleka nie sú ich podstatou. Tou sú zmeny vzorcov myslenia. Cieľom je nahradiť vzorce myslenia, ktoré sú logicky nesprávne, empiricky vyvrátené, alebo empiricky neoveriteľné. Vzorce, ktoré tvoria jadro rasizmu takými sú, a to je dôvod, prečo ich odmietame. Pokiaľ niekto odmieta kritérium logickej správnosti a empirické testovanie, nemôže argumentovať a viesť diskusiu; zostáva mu iba arbitrárnosť. A práve na arbitrárnosti je postavený skutočný newspeak. Nechceme tu polemizovať, či Batrflaj vôbec čítal 1984. Iba zhrnieme, že výraz nerovná sa pojem a čítať nerovná sa rozumieť.

3 Rasizmus a Fašizmus
Btrfláj jasne demonštruje, že má problém pochopiť ústredný pojem tejto diskusie: rasizmus. Pod rasizmom rozumieme, keď sa nejakej osobe na základe nejakých jeho povrchných biologických znakov spájaných s nejakou sociálnou skupinou, alebo na základe jeho príslušnosti k nejakej kultúrnej, etnickej alebo lingvistickej skupine pripisujú vlastnosti a znaky, ktoré sa s takouto skupinou v mysli pozorovateľa (rasistu) asociujú. Väčšinou teda ide o geneticky nevýznamné ale fenotypicky markantné znaky ako je farba kože, vlasov, výška či výzor, ale môže ísť aj o členstvo v nejakej etnickej, sociálnej či kultúrnej skupine, spravidla menšine. Vynášanie odsudkov nad osobami a paušalizovanie na základe ich príslušnosti k nejakej skupine je rasistické.

V prípade SZ možno povedať, že vo svojom briefingu takto paušalizovali a navyše implicitne predkladali, že skončiť v cigánskom hrnci je pre túlavého psa nejak obzvlášť krutý osud (v porovnaní s inými neradostnými osudmi, ako napríklad smrť pod kolesami, besnota a iné choroby, hlad, fašiangy vo Valasskej): stavali na existujúcich predsudkoch voči Rómom, a priživovali ich za účelom vlastnej medializácie a fundraisingu. Samotný fakt, že niekde nejakí Rómovia možno naozaj ukradli a zjedli psa je irelevantný. Z analytického hľadiska nie je žiaden súvis medzi tým, že je niekto Róm, alebo trebárs aj blond, hrbatý, bisexuál, či luterán a tým, že spácha dáky zločin. Ak by ste tam nejaký súvis videli, resp. ak sa nazdávate, že príslušnosť k nejakej skupine definuje a predeterminuje charakter nejakej osoby, tak potom sa naozaj nemôžete uraziť, ak za rasistu budete po práve označený.

Samozrejme nejde nevyhnutne len o negatívne stereotypy, rovnako je rasistom aj ten, čo sa nazdáva, že černosi vedia vysoko skákať a aziati skvelo počítať, židia podnikať a cigáni muzicírovať.

Ďalším dôležitým pojmom, ktorému má Batrfláj problém porozumieť, je fašizmus. Fašizmus nie je nejakou silnejšou formou rasizmu, ako sa Batrflaj mylne domnieva. Jadrom fašizmu sú isté predstavy o organizácii štátu, a je možné byť extrémnym rasistom aj bez ich prijatia. Obvinenie z rasizmu teda samo o sebe žiadnym spôsobom neimplikuje obvinenie z fašizmu.

4 Stereotypizovanie a kategorizovanie
Ďalším dôvodom, pre ktorý Batrfláj odmieta kritiku SZ je, že podľa neho táto kritika kladie “znamienko rovnosti medzi dievčinku v zafúľanej flanelovej košeli, čo sa dobrovoľne stará o opustené psíky a agresívneho študenta učilišta, a celkom bez akejkoľvek nádeje na úspech v živote, ktorý vo fešnej bundičke od arabskej firmy Thor Steinar a v okovaných botách s partiou podobne diagnostifikovaných potmehúdov hajluje po potemnelých uliciach slovenských miest a obcí”. Po prvé, pohlavie a dosiahnuté vzdelanie človeka sú irelevantné pre vyhodnotenie toho, či jeho vyjadrenia sú rasistické. Tvrdiť opak znamená zaujať sexistickú alebo triedne-šovinistickú pozíciu. Tie zdieľajú všetky nami uvedené zásadné nedostatky rasistickej pozície. Po druhé, tento dôvod je rovnaký ako odmietať označiť motocykel za motorové vozidlo, lebo by sa tým kládlo znamienko rovnosti medzi JAWA 50 Pionýr a Hummer H1. Batrfláj nechápe, že rasistických vyjadrení a skutkov je široké spektrum, a líšia sa značne aj svojou závažnosťou.

Podľa Batrflája, ten kto “nevidí rozdiely medzi Kotlebom, Vladimírom Palkom, Slobodou zvierat” zrejme potrebuje psychofarmaká. Samozrejme, rozdiely tu sú aj bez tabletiek, len, žial, v jednom parametri tu zdá sa existuje zhoda - a hoc aj možno nemusí byť rovnakej intenzity - jestvuje tu závažne podozrenie na paušalizovanie a problematizáciu istého etnika. A o to tu presne ide; je úplne jedno, či ste Kotleba, Palko alebo slečinka zo SZ, ak máte “problém” s istým etnikom tak ste rasista, bez ohľadu na slovník, ktorý zvolíte, bez ohľadu na veľkosť vašej detskej izby, farbu podkolienok a stav vášho účtu.

Môžete ale tiež naraziť na slušného rasistu, ktorý povie, že jemu nevadia všetci Rómovia, ale ‘len tí neprispôsobiví’. To je selekcia podobná antisemitovi, ktorý by vám povedal, že nenenávidí všetkých židov, ale len tých bohatých. Druhým, už zamlčaným, myšlienkovým pochodom tu často je, že “takých je väčšina” (lebo, ako nás naučil aj Cartman, všetci židia majú na krku zavesené vrecko so svojím zlatom). Buď vás trápi nezákonnosť, slabá vymáhateľnosť práva a zneužívanie sociálneho systému vo vzťahu ku všetkým občanom, alebo len tieto pohodlne zneužívate pre ukojenie alebo ospravedlnenie vlastných predsudkov.

5 Invektívy
Batrfláj sa ďalej pokúša doložiť nesprávnosť protirasistických argumentov tým, že tieto argumenty prisudzuje rôznym invektívami charakterizovaným skupinám ako “bruselskí eurozmrdi”, “zdivočelí pionieri politickej korektnosti”, či “z pokútnych grantov žijúci povaľači”, ktorým ide o “vlastné bezbolestné prežitie”. Evidentne nechápe, že bez ohľadu na to, či takéto skupiny naozaj existujú a zverejňujú protirasistické argumenty, nemá to vplyv na správnosť alebo nesprávnosť týchto argumentov. Rovnako ako takýto vplyv nemá to, čo ich údajní alebo skutoční nositelia “od revolúcie dosiahli”.

Skúsime mu pomôcť ďalším jednoduchým príkladom: Podobne by sme tiež mohli prisúdiť Batrflájove argumenty “premúdrelým pičkom”, “provinčným malomeštiackym kokotkom”, či “polovzdelaným duševným onanistom”. Batrflájove argumenty sú však nesprávne bez ohľadu na to, akokoľvek sú pravdivé tvrdenia, že tieto skupiny existujú a prijímajú tieto argumenty a obvinenia voči nim v týchto invektívnych pomenovaniach obsiahnuté. Batrflájove argumenty sú nesprávne, lebo sú postavené na pojmovej zmätenosti a neporozumení myšlienkam, na ktoré reagujú, a majú zásadné nedostatky v konzistentnosti a koherentnosti.

6 Účinky boja proti rasizmu
Úplne nepochopiteľným je potom Batrflájov argument, že upozorňovanie na rasizmus je akosi kontra-produktívne. Keď niekoho upozorníte na gramatickú chybu a on sa urazí, v chybe zotrvá a začne dokonca spisovať elaboráty za zrušenie ypsilonu, môžete si pomyslieť všeličo, ale sotva by ste mali viniť seba. Vy ste z neho iracionálneho ignoranta nespravili. Rasizmus ostáva rasizmom bez ohľadu na to, či naň upozorníte, ale len upriamením pozornosti, snahou o poučenie a možno aj zahanbením môže dôjsť k nejakej tej náprave. Spisovanie urazených kazuistík mentálne nevyspelými jedincami je riziko, ktoré je nutné podstúpiť.

Batrflaj tiež podsúva, že upozorňovanie na rasizmus a snaha o korekciu vnímania a myslenia o Rómoch v intenciách liberálnej demokracie a rovných si občanov vôbec neprispelo a neprispieva k riešeniu rómskej problematiky. Tu asi bude aj jadro toho nezjedeného pudla, že sa na Rómov nazerá ako na problém, ktorý treba riešiť. V konečnom dôsledku rómsky problém neexistuje viac než napr. problém židovský. Existujú lokalizované aj rozptýlené, sociálne aj kriminálne problémy, ktoré sa vo veľkej miere týkajú aj Rómov. To ale nie je rómsky problém, to je problém Slovenskej republiky.

7 Kokotizmus
Batrfláj na záver vyzýva “ostatných”, medzi ktorých sa aj on chce zaradiť, k ignorovaniu proti-rasistických argumentov, keďže ich proponentov “môžu mať na háku”.

Pokiaľ uznáme, že niečo ako rasizmus existuje, potrebujeme kritériá, na základe ktorých ho môžeme identifikovať. Batrfláj kritériá sformulované odporcami rasizmu odmieta, zrejme ako príliš prísne alebo namáhavé sledovať, a ako alternatívu ponúka svoje vlastné predsudky, pre ktoré nemá platné dôvody, a podopiera ich iba rekurziou k ďalším predsudkom. Jeho “ostatnými” sú tí, čo tieto predsudky zdieľajú. Na háku odporcov rasizmu Batrfláj mať môže, avšak iba ak na svoje postoje odmietne uplatniť požiadavky logickej konzistentnosti a zhody so skutočnosťou. Podobne si môže myslieť, že je dobrým a rozvážnym komentátorom, keď však odmieta (alebo jednoducho nedokáže) svoje argumenty podriadiť základným podmienkam pre argumentáciu, iba pestuje kokotizmus. A bude na tom ako ten, čo si sadne na cestu brumkajúc, a veriac, že sa vezie autom, bude nadávať okoloidúcim, ktorí ho presviedčajú o tom, že sa autom nevezie, ale iba sedí na ceste.

-- gvz & lemuel*

*Pozn. o autorstve: Iniciátorom ako aj zásadným formovateľom tohto článku je gvz, môj kolega z Lóže, známy to už miestny spoluautor, ktorý, hoci má aj senioritu, sa osobne podujal napísať aj podstatnú (tj. tú lepšiu) časť argumentov, kým som sa ja flákal po londýnskych galériách.

Kartinki

2010-08-31T16:08:00.014+02:00

"Kurník, musím si ísť kúpiť nový sprej..." (Zvolen)

Masovka, aneb A Case in Point (Artfórum, BA)

This way. (London)

Yep. (Vauxhall, London)

Cher Guevara (Saatchi, London)

Harrier (Tate Britain, London)

(Antikvariát neďaleko Leicester Square, London)

Jedna veta

2010-08-17T19:50:00.002+02:00

"The flashlight your mother name-tagged with masking tape and packed for you special pans around the institutional room: the drop-ceiling, the gray striped mattress and bulged grid of bunksprings above you, the two other bunkbeds another matte gray that won't return light, the piles of books and compact disks and tapes and tennis gear; your disk of white light trembling like the moon on water as it plays over the identical bureaus, the recessions of closet and room's front door, door's frame's bolections; the cone of light pans over fixtures, the lumpy jumbles of sleeping boys' shadows on the snuff-white walls, the two rag throw-rugs' ovals on the hardwood floor, black lines of baseboards' reglets, the cracks in the Venetian blinds that ooze the violet nonlight of a night with snow and just a hook of moon; the flashlight with your name in maternal cursive plays over every cm. of the walls, the rheostats, CD, InterLace poster of Tawni Kondo, phone console, desks' TPs, the face in the floor, posters of pros, the onionskin yellow of the desklamps' shades, the ceiling-panels' patterns of pinholes, the grid of upper bunk's springs, recession of closet and door, boys wrapped in blankets, slight crack like a creek's course in the eastward ceiling discernible now, maple reglet border at seam of ceiling and walls north and south no floor has a face your flashlight showed but didn't no never did see its eyes' pupils set sideways and tapered like a cat's its eyebrows' \ / and horrid toothy smile leering right at your light all the time you've been scanning oh mother a face in the floor mother oh and your flashlight's beam stabs jaggedly back for the overlooked face misses it overcorrects then centers on what you'd felt but had seen without seeing, just now, as you'd so carefully panned the light and looked, a face in the floor there all the time but unfelt by all others and unseen by you until you knew just as you felt it didn't belong and was evil: Evil."

- David Foster Wallace, Infinite Jest [New York: Little, Brown and Co., 1996], p. 62

Sloboda zvierat - Sloboda rasistov

2010-08-14T14:54:00.010+02:00

Náš ctený kamarát GvZ nám posunul tento článok s dovetkom o "slizkom malomeštiackom rasizme" a "hnuse". A má teda recht. Ak by ste náhodou potrebovali (n-tý) dôkaz o tom ako hlboko je zakorenený a nakoľko je tolerovaný rasizmus v slovenskej spoločnosti, tu ho máte -- Sloboda zvierat: Túlavé psy končia v hrncoch Rómov z Krompách. Tu sú rasistické stereotypy a mýty predkladané ako fakty nie nejakými mládencami s vyholeným kšticami v nevkusných čiernych košeliach, ale pracovníkmi Slobody zvierat, a preberané novinárom bez akejkoľvek kritickej reflexie. Veď všetci vieme, že.

Obce sa podľa inšpektorky Slobody zvierat Romany Březinovej v prípade výskytu túlavých zvierat obrátia na šarhov, ktorí svoju činnosť robia na živnosť. Podľa Březinovej však starostovia neoverujú, či odchytené zvieratá ponechávajú v 60 dennej karanténe. "Osud tých zvierat sa už potom nedá zistiť, ale podľa našich informácií je veľmi krutý a ich vraždenie je brutálne," povedala Březinová.

Osud sa nedá zistiť, ale oni ho zistili. Nič o tom nevieme, ale aj tak vieme, lebo sa nám donieslo. A my tomu radi uveríme, lebo však čo iné sa aj od tých Rómov dá čakať. Len krutosť a brutalita, že áno.

[Březinová] tvrdí, že šarhovia zvieratá odvážajú do Krompách. "Tam je taká rómska časť a psy, brutálne zavraždené, končia Rómom v hrncoch," povedala.

Nuž pristavme sa pri tom slovku 'vražda', ktoré znamená "úmyselné zabitie človeka". 'Zavraždený pes' je nezmysel, antropomorfizácia tolerovateľná snáď u škôlkára. Pracovníčka Slobody zvierat to má veľmi pomýlené, keď sa o psoch vyjadruje ako o osobách a Rómoch akoby to ani neboli ľudia.

Nespomínam si, že by Sloboda zvierat niekedy podnikla nejaké aktivity ohľadom psích klobás vo Valaskej (rázovitej to síce obce, kde ale psy pojedalo väčšinové obyvateľstvo) -- teda ak ich naozaj trápi údajné pojedanie psov, a nie, čo sa zdá byť skutočným dôvodom: zviesť sa v rámci fundraisingu na vlne rasistických predsudkov. Čo tam po ľudskej dôstojnosti, keď ide o nemé tváre, čo?

Ale ak sa vám stále máli dôkazov o rozmachu rasizmu, tuná je jednovetný dôkaz:

Slovné spojenie „asociálni cigánski paraziti“ slovenská polícia nepovažuje za rasistické.

QED. Keď toto nie je rasizmuz, potom nič také ako rasizmus ani nejestvuje.

Drobná výzva - len pár kliknutí

2010-08-08T14:16:00.007+02:00

Ste na Facebooku? Áno? Dobre. Nejdem ich tu linkovať, ale nájdite si stránku/page "Naše Slovensko". To je tá s bielym dvojkrížom v zelenom poli a s vyše 30 tisíc (!) fanúšikmi. Máte? Áno, dobre vidíte. Hej, žumpa. Tak a teraz zadržte na chvíľu nutkanie vracať, poscrollnite kúsok nižšie, naľavo je gombík "report page" (oznámiť stránku, či ako to asi preložili v slovenskej verzii). Kliknite a zafajknite "racist/hateful" a odošlite. Vďaka. Šírte ďalej.

Nie, nejde o cenzúru. Facebook je súkromný podnik, ktorý funguje a poskytuje služby na základe istých pravidiel, medzi ktorými je aj netolerovanie rasistického a nenávistného obsahu. V slušnej spoločnosti patria ľudia haniaci Rómov, židov, homosexuálov a pod. na perifériu a Facebook nie je perifériou. Nie, netuším, či to niečo zmôže, ale dúfam, že ak sa budú tieto oznámenia množiť, pomôže to dezinfikovať verejný priestor aspoň na Facebooku. Je dosť možné, že s hrôzou zistíte, že aj nejaký váš známy je medzi fanúšikmi tej stránky. Tam by som navrhoval zahanbiť, dohovoriť (je možné, že len klikol, že sa mu páči to naše Slovensko prenádherné) a v najhoršom aj zvážiť, či vám taký človek stojí za to virtuálne priateľstvo.

Nová doba, staré sprostosti

2010-08-03T14:14:00.007+02:00

Tak už sa triezvie. Nový minister zdravotníctva chce regulovať počet lekární, 'lebo je ich veľa'. Tak donebavolajúca sprostosť už si vyslúžila všeobecnú kritiku aj parodovanie. Akoby isté oblasti pozbavili ľudí súdnosti; zdravotníctvo ostáva zakliate. Takýto zjavný anti-sociálny a úzkou skupinou vylobbovaný návrh by inde neopustil fantáziu do verejného priestoru.

Medzitým, sa v Martina chystá akt nekrofilného nacionalizmu, keď na 'Národný cintorín' (kde, akoby ste sa možno mylne nazdávali, nie je pochovaný žiaden 'národ') prevezú a slávnostne uložia ostatky dákeho zaslúžilého gardistu.

Samotná Matica slovenská Stanislava Mečiara obhajuje. „Koľko komunistov po roku 1945 bolo v rokoch 1939 - 1945 vernými zástancami Hlinkovej gardy? Koľko komunistov po roku 1989 sa stalo najväčšími oporami našej demokracie? A to, že kritizoval Povstanie, je trestné?" pýta sa za Maticu Tomáš Winkler.

Zvláštna logika. Ako poznamenal kamarát, ktorý si nechce zriadiť twitter, Matica nám vraví: 'No a čo, že bol kurva, iní boli tiež kurvy a potom ešte aj kradli'. Šup s ním teda na narodný cmiter, panteón kam pôjdu len Veľké Kurvy. Samozrejme, sotva to môže prekvapiť, vieme, čo sú matičiari zač, už sme si od tých slizoňov zvykli na všeličo. Že sa na takú provokáciu vôbec podujali, svedčí, že asi správne odhadli odhodlanie súčasnej garnitúry bojovať proti neo-ľudáctvu ako nulové. Veď nemajú ani odvahy zrušiť vlastenecký a jazykový zákon.

Poznamenania hodný je aj zostup Lukáša Krivošíka, ktorý svojou ostatnou epištolou potvrdil, že homofóbne články asi neboli úletom. Teraz sa zaoberá myšlienkou relokácie neprispôsobyvých Rómov na Baffinov ostrov kdesi za kanadský polárny kruh. Mohol rovno cross-postovať aj na blogu pospolitosti, či prope. Pri čítaní jeho článkov by človek mohol niekedy nadobudnúť dojem, že v živote prečítal 4 knihy: Starý Zákon, Cestu do Otroctva, 1984 a Johnsonovo 20. storočie. Teraz sa mi zdá, že by mu nezaškodilo dať si pauzu v písaní, knižky si oprášiť a prelistovať znovu. Najvyšší čas.

"Rómov je však už toľko, že v osadách by mohli vyrábať jednoduché tovary a poskytovať služby aj sebe navzájom."

Potom by postúpili na prvotnopospoľné spoločnosti, utvorili by kmene, mestské štáty, porazia Peržanov... uhm, never mind.

2010-07-25T21:52:00.003+02:00

"There are few opinions so absurd that you couldn't find at least one person with a PhD somewhere in the world to endorse them for you; [...]"

- Ben Goldacre, Bad Science [London: Fourth Estate, 2009], p. 97

Slané oriešky homofóbie

2010-07-24T23:52:00.000+02:00

"Ani červíka v jablku nevidíte, ak ho zbadáte v jednej postupne hnijúcej časti a neodstránite ju včas, viete, čo sa s jablkom stane!"

Takto uzatvára svoj pridlhý článok z žánru katolíckej homofobiky istý Ľubomír Jančok, predseda Mladých KDS. Mladí KDS majú byť podľa vlastných slov "jemní v manieroch". Skutočne, článok sa logickej argumentácii priblížil len jemne. Len v náznakoch vlastne hovorí, o slaných orieškoch, po ktorých musíte piť a chcete viac, salámovej metóde, 'homotaktike', ktorou sa homosexuáli napokon môžu raz konečne dopracovať k zrovnoprávneniu. A *potom* nastane ten nejaký bližšie neurčený rozvrat, chaos, rozklad, hniloba a tak. Ani nemôžem povedať, že je to logická chyba (i.e., slippery slope), lebo samotný mechanizmus, cez ktorý po 'ústupkoch' homosexuálom nastane tá kataklyzma ostáva zahalený hmlou, chaosom a zmätkom v autorovej hlave.

Autor si myslí, že "je dôstojné nehaniť homosexuálne orientovaných ľudí", čo je ale jediný slaný oriešok - snáď sa mu nestane osudovým - ktorý si povolil. Tam to skončí, pretože "kritizovať správanie áno", to je už OK.

"[A]k vidím kradnúť piesok u suseda v záhrade, správanie je choré, rozkladá spoločnosť, ubližuje všetkým. A je tu jedno, či zlodejom je Moslim (náboženská orientácia), homosexuál (sexuálna orientácia), alebo Žid (rasová orientácia). Odsudzujem čin, nie osobu a jej príslušnosť. A prirodzene takýto čin hodnotím preto, lebo rúca komplexne overený hodnotový systém. A tak v projekte gejov je situácia podobná. Vedie k experimentácii na deťoch [...]"

Think of the children! Tiež pekný manéver, ako sa vyhnúť argumentácii. Zlodej piesku rúca systém (Whaat?), preto ho odsudzujeme, bez ohľadu na to, ku ktorej podozrivej skupine patrí (uterák, nosáč, buzík). Ako ale teda rúcajú homosexuáli aký systém? A kde, ktorým činom v tom svojom projekte? Ak máme brať vážne (heh) autorov argument s orieškami, čo je teda prvotným hýbateľom týchto zákerných zlodejov piesku, ktorý povedie ku Koncu Sveta Ako Ho Poznáme? Vieme, že orientácia je ok. Zdá sa ale, že homosexuálne správanie je tým bodom, kde začína problém. No veď však lebo sa oddáte pokušeniu, hej? Potom sa oddáte vzťahu, a potom sa chcete rovno oddať a adoptovať deti. Bum, koniec sveta. Lepšie teda sa homosexuálne nesprávať, poprieť svoju sexualitu a zvoliť celibát. A šup do seminára.

Osobne si myslím, že je dôstojné nehaniť katolícky orientovaných ľudí. Kritizovať správanie áno, nie však príslušnosť osoby. Ak vidím katolíka, ako pácha logické prehrešky, šíri bludy a opakuje nezmysly, že zverenie výchovy detí homosexuálom je nebezpečný "experiment", tak takýto čin odsudzujem. Odsudzujem aj osobu, lebo ona spáchala ten čin, nesie zaň zodpovednosť. A prirodzene takýto čin hodnotím preto, lebo rúca komplexne overený systém uvažovania (logiku) a prieči sa faktom. Osobu hodnotím, lebo ako katolík by mal milovať blížneho svojho, ale miesto toho sa obsedantne stará do (nielen sexuálneho) života iných ľudí a chce im diktovať, ako majú žiť.

Vráťme sa ale k prvému citátu. V tej jednej záverečnej vete nám pán Jančok totiž bez obalu v skratke predstavil, ako vidí homosexualitu (červíci), čo robia (spôsobujú hnilobu) a naznačuje, čo s nimi treba urobiť (vyrezať). To je asi tá druhá časť sloganu Mladých KDS: "silní v činoch". Len keby vedeli, čo činia.

...
Pozri tiež: Proti homofóbii

Strašne ma serú v SME. Nadpisy

2010-07-24T00:26:00.006+02:00

Vážne. Príšerne. Ma. Serú.

Určite ste ich zaregistrovali, posledných niekoľko mesiacov sa rozšíril tento otrasný manierizmus. Dať bodku a dokončiť nadpis. V ďalšej vete.

Len z poslednej doby. Vyberám. Napríklad:

Učil evolúciu. Porušil štátny zákon
Hľadali veľrybu. Našli dávnu praopicu
Vojny sú fajn. Ak ste šimpanz
Solárne lietadlo pristálo. Lietalo aj v noci
Neptún objavil rýchlo. Stačilo otvoriť list

Myslel som, že to snáď jeden človek pácha, a keď som našiel podozrivého, už som chcel napísať: "Študoval logiku a píše nadpisy. Ako debil". Lenže. On v tom nie je sám. Aha:

V investíciách je Slovensko piate. Od konca
Figeľ odvolal šéfov Pošty aj Carga. Faxom
Úver Grékom nechcú. Val možno
Chcú odvodové prázdniny. Odbory varujú

Tiež:
Hokejový Lev lobuje za Poprad. Čaká na stanoviská

Alebo:
V polícii necítili oporu. Zavolali si Kotlebu
Miestni politici majú konflikty s podsvetím. Nielen v Hurbanove

Alebo:
Tučné zmluvy chce štát utajiť. Neúspešne
Prodigy skúsili prekričať PKO. Úspešne
Štátu hrozí žaloba. Zase za rezort dopravy
Štát klame. Tají zmluvu sám

Nehľadal som systematicky, vybral som námatkovo, na ilustráciu problému. To sú nadpisy prevažne z posledných pár dní.

Netvrdím, že snáď nesmie nadpis takto vyzerať, môže nastať situácia, keď takéto zdôraznenie má svoje opodstatnenie. Napríklad, chce autor poukázať na nejaký paradox, niečo nečakané, šokujúce, kontra-intuitívne. Lenže takýmto vyslovene umelým nadužívaním sa úplne vytráca opodstatnenie, je z toho čistý manierizmus a sprosté klišé. Nesmierne iritujúce. Oblbujúce. Znečisťujúce verejný priestor.

Kedysi človek na zdvihnutie ranného tlaku potreboval prečítať celé články, dnes už stačí nadpis. Zase raz forma vyhrala nad obsahom. Pokrok.

Obrázok hodný 3 normostrany slov

2010-07-19T22:07:00.001+02:00

Kríza. Je všade.

Prepočuté na Pohode 2010

2010-07-19T17:17:00.001+02:00

Ak poznáte Overheard in NY, je vám nasledovné asi jasné. Na pochôdzkach po trenčianskom letisku som minulý víkend okrem hudby započul aj všeličo iné. Tu je výber toho, čo som si aj stihol zaznamenať, než ma pamäť zradila.

[Podnapitá] slečna: ... lebo si kurva dlho nemala pivo!

Chlapík v dave naviguje niekoho cez mobil: ... ešte raz musíš dať ruku hore! [pauza] Zrušil ma, kokot.

Slečna: Akurát hrali slovenskú hymnu, keď som bola na záchode.

Mládenec: To si musela odolať nutkaniu postaviť sa.

V rade na sprchy: Jááj, ako dobre, že nie som žena!

Jeho kamarát: No, tá dievčina na konci sa dostane na rad v utorok maximálne.

Podnapitá opozdená puberta o nejakých hosteskách: To sú rite! Krásne rite! Jedna riťkovatejšia ako druhá!

Bystrý mládenec na koncerte Jany Kirschner: [znie časť "Stále ťa mám"] ... veď to je ako zvučka z Baywatchu!

Zmätený navigátor: No a zdvihnem ruku ... pozeraj sa naľavo ... nie tam ... jáj napravo.

Citát na dnes

2010-06-15T00:18:00.003+02:00

And as to the faculties of the mind, [...] I find yet a greater equality amongst men, than that of strength. [...] That which may perhaps make such equality incredible, is but a vain conceipt of ones owne wisdome, which almost all men think they have in a greater degree, than the Vulgar; that is, than all men but themselves, and a few others, whom by Fame, or for concurring with themselves, they approve. For such is the nature of men, that howsoever they may acknowledge many others to be more witty, or more eloquent, or more learned; Yet they will hardly believe there be many so wise as themselves: For they see their own wit at hand, and other mens at a distance. But this proveth rather that men are in that point equall, than unequall. For there is not ordinarily a greater signe of the equall distribution of any thing, than that every man is contented with his share.

-- Thomas Hobbes, Leviathan

2010-06-14T02:45:00.003+02:00

Juch!

Tak pomaly už triezvieme, teda ja napríklad doslova. Bolo to treba zapiť.

Každopádne toto je veru veľmi pekná metafora celého nášho povolebného opojenia. Držíme balónik a čakáme. Čo už teraz, že Iveta Radičová si v kampani plietla slušnosť s pokorou, že SaS je ANO 2.0 (menej hlásateliek, viac bloggerov), že KDH pre K nezvykne vidieť zvyšok abecedy a že Most-Híd vznikol asi len aby spájal prebendy (ale aspoň že vrátil OKS kam patrí).

Držíme a čakáme, napätí, pripravení byť sklamaní.

Best New Tracks: Robert z Topolčian -- Vlastnou Hlavou 10/10

2010-06-10T18:48:00.003+02:00

Napriek tomu, že od jeho vydania ubehlo len pár hodín, dá sa už pokojne povedať, že Vlastnou Hlavou, debutový singel jedného z najväčších slovenských talentov, Roberta z Topolčian, je hitom, ktorý sa usadí na špiciach slovenských hitparád na dlhé mesiace. Pre každého, kto čo i len trochu sleduje slovenskú scénu nemôže byť vysoká úroveň nahrávky prekvapením. Živé výkony Roberta z Topolčian už viac než desaťročie patria k tomu najenergetickejšiemu na slovenskej, ba i europskej scéne, a preto bola verejnosť už dlhšiu dobu v napätom očakávaní jeho oficiálneho debutu. Aj keď je trochu sklamaním, že singel je archívnym materiálom zo začiatkov kariéry, jeho vysoká úroveň dokazuje, že to, čím Robert ohromoval posledné mesiace, bolo súčasťou jeho umeleckého prístupu už od jeho začiatkov čoby lídra najúspešnejšieho slovenského zoskupenia poslednej dekády. Dalším sklamaním pre niektorých poslucháčov môže byť slabá produkčná úroveň nahrávky. V kvalite nahrávky sa dá tušiť skorý rozchod Roberta a jeho pôvodného producentského tímu. No to je len jeden uhol pohľadu. Náš recenzentský tím sa domnieva, že drsná a intímna atmosféra singla -- ktorá sa výrazne premieta aj v Robertovom texte -- naopak dáva vyniknúť jeho jedinečnému talentu.

Samotný text je dielom brilantného textára, ktorý bez zaváhania ide priamo až na dreň. Je to akoby koncízny výsek z boja o status v silne hierarchickej spoločnosti, antropologickou sondou a zároveň nemilosrdnou obžalobou doby. Tieto spoločenské fenomény sú podané cez neprvoplánovo prezentovanú, intímnu spoveď interpreta. Zo začiatku váhavým hlasom, ktorého intenzita naberá každým slovom kadenciu a dikciu, ktorú hudobný fajnšmekeri už tak dôverne poznajú, však Robert ukazuje, že popri svojej tvári drsného frontmana, ktorý sa vynikajúco orientuje na slovenskej scéne, má aj jemnejšiu, ľudskú stránku, s obrovskou dávkou empatie. A skutočnú veľkosť dosahuje práve tým, že tieto na prvý pohľad v nezmieriteľnom protiklade stojace stránky, dokáže silou svojej osobnosti spájať v nedelitelný celok.

Preto dávame tejto nahrávke 10/10 a nielen za seba dodávame, že sa už nevieme dočkať celého albumu. Insideri už rozšírili informácie, že nové piesne majú podstatne vyššiu produkčnú úroveň, a hosťujú na nich niektoré z najväčších talentov Robertovho zoskupenia. Nové umelecké zážitky pritom sľubujú aj Robertove koncerty. V svojom vystúpení na podporu nového singla zručne na malom priestore predviedol, že talent jeho formátu sa nedá vtesnať do úzkych žánrových škatuliek. Verše, ktorými sa rozlúčil s publikom, ukazujú novo-nastupenú cestu k žánru tzv. onan rapu. Záverom teda môžeme nielen smelo vyhlásiť singel Vlastnou Hlavou za debut roka, ale aj jeho autora a interpreta za pioniera nových, netušených spojení.

Pre Vidle Review -- gvz & lemuel

Teda k voľbám

2010-06-10T12:07:00.007+02:00

Tak veď hej, voliť pôjdem. To, že tu menej vypisujem, než pred dvoma-troma rokmi neznamená, že by som bol menej nasraný. Som znechutený a zhnusený, a nie je to len preto, že snáď Fico doniesol na rokovania 35 a 40 obložených chlebíčkov a kam sa hrabe Fedor s tou svojou bábovkou, korupcia je v genetickej výbave tejto garnitúry, to neprekvapuje. Mňa najviac vytáča ten bohorovný, ťapákovský, normalizačný, papalášsky obmedzený étos, ktorým tí chuji do jedného prekypujú. Politika je vo veľkej miere tribalistická, a z hentoho kmeňa mi je skrátka dlhodobo šoufl.

Preto si v sobotu, síce s veľkým sebazaprením, ale predsa len budem hmkať totok:

Citát dňa

2010-06-04T01:58:00.002+02:00

"Last, having distributed credit where it is due, I must allocate some blame. The Duke University Press is solely responsible for any errors in spelling, punctuation, etc., which may occur in the book. I have never been any use at all as a proofreader, and the Press should have taken this fact into account in preparing the book for publication."

-- Gordon Tullock. [1966] 2005. The Organization of Inquiry, Preface and Acknowledgements.

Proti homofóbii

2010-05-25T00:37:00.008+02:00

Priznám sa, už toho mám plné zuby. Mimoriadne ma vytočili nedávne články o gay pride plné homofóbnych nezmyslov. Bol by som zareagoval skôr, ale tento víkend sme tu v Pešti na CEU veľa hýrili a kuli proti-slovenské pikle, nuž som sa trochu v zlosti pozdržal.

Tie články ale aspoň prečistili spektrum názorov a viem o trochu bezpečnejšie, kto sú skutoční priatelia slobody a ktorí ľudia sa kvôli predsudkom, strachu či už čomu, sú schopní zaradiť k rasistom, segregacionistom, šovinistom, fašistom a iným z hanebného sledu odporcov ľudskej rovnosti.

Symptomatické sú písačky Vlada Palka. Nielenže nedokázal prekročiť svoj tieň (ostatne ako takmer celá redakcia časopisu .týždeň), on ešte hupom skočil do žaburiny toho najhoršieho homofobizmu: Tu sa zabáram, nemôžem inak. Čo je ale šialené, on má tú drzosť svoje predsudky a odpor baliť do pláštika akéhosi boja za slobodu. Vraj nám pochodmi homosexuálov hrozí akási tyrania.

Och, kiežby! Odzvonilo sandálom s ponožkami: 'utekajme, ide fashion police!' Budú previerkové komisie, za zlý šatník do basy. If you want a picture of the future, imagine a Gucci shoe stamping on a human face — forever.

Ale vážne.

Akýsi sexuológ/kresťan mal problém radiť homosexuálnym párom. To sa ale vážne minul povolaním. A čo s tým má preboha jeho kresťanstvo? Veď Ježiš hlásal lásku k blížnemu, a homosexualita nie je v nevyhnutnom rozpore s kresťanstvom. Reku nech svoju homofóbiu neskrýva za vieru.

Ale iné než tyrania zdravého rozumu Palka kvári:

Ak totiž spoločnosť prijme zákon o registrovaných partnerstvách či manželstvách gayov, to znamená, že ich vzťah tá spoločnosť nielen toleruje, ale ho aj zvláštnym spôsobom má v úcte.

A čo je zlé na uctení si vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi? Toto nech mi už niekto zmysluplne vysvetlí bez odvolávok na prvotnopospolné spoločnosti, sväté texty a ľudové povedačky.

A táto povinnosť uctiť si homosexuálny životný štýl potom občas pripadá v niektorých životných situáciách i konkrétnym občanom. A to aj takým, ktorí homosexuálne vzťahy schvaľovať nechcú. Títo občania sú potom nútení ísť proti svojmu svedomiu.

Palko sa rád oháňa perverziou jazyka, ale čo už je to za perverziou jazyka, ktorá nenávisť a homofóbne nálady nazýva svedomím? Ako nazveme čašníka, čo neobslúži černocha? Rasista, či len muž s výhradou svedomia? Ako nazveme muža, čo popiera rovnosť pohlaví? Šovinista, či muž s výhradou svedomia?

Dalšou perverzitou Palkovho jazyka je fráza "homosexuálny životný štýl". Tě péro námorníku, to je čo? Áno, sú aj slušní chlapci, ktorí vedia nevytŕčať. Strýčkovia Tomovia, ktorí vedia 'nedráždiť' majoritnú spoločnosť. Lenže toto nie je o prezentovaní len nejakého názoru, alebo životného štýlu, niečo, čo by snáď bolo otázkou voľby jednotlivca. Sexuálna orientácia je atribút, s ktorým sa človek narodil, rovnako ako pohlavie, či farba kože.

Toto nie je len o nejakej tolerancii, tolerujeme iné názory a vierovyznania. Sexualita nie je životný štýl, hoc podobne ako farba kože, isté kultúrne vzorce sú pre ňu viac časté než iné. Lenže tak ako každého, kto má všetkých 5 pohromade dnes nemôže pohoršovať rap, rovnako nemá zmysel sa pozastavovať nad nejakým exhibicionizmom gay parades.

Ale to nie je hlavný problém. Keď niekoho pohoršujú verejné prejavy náklonnosti ľudí rovnakého pohlavia, a ak rovnakú nevôľu u neho nevzbudí aj ekvivalentné prejavy hetero-párika, tak skrátka je homofób. Bodka.

Sexuálna orientácia, podobne ako pohlavie a farba kože nesmie zohrávať žiadnu úlohu pri posudzovaní jednotlivca. To nie je žiadne homoideológia. Ak priznávame jedincom možnosť vstupovať do partnerských zväzkov alebo adopotvať deti, tak potom ak pri rozhodovaní vylúčime niekoho pre jeho orientáciou ide o diskrimináciou. Keď niekto hlása, že homosexuáli by nemali mať možnosť sobášiť sa, či adopotvať deti, musí aj uviesť dôvod, prečo sú v tomto ohľade menejcenní – z akého dôvodu sú im upreté rovnaké práva.

Jedno by mali všetci, ktorí sa označujú za liberálov a demokratov pochopiť. Otázka sexuálnej orientácie a priznanie plných práv ľuďom s ne-väčšinovou orientáciou je dnešným ekvivalentom boja za zrovnoprávnenie ľudí rôznych rás. Na ktorej strane chcú stáť? Na strane fašistov, alebo na strane liberálov a demokratov?

Martin Hanus si tiež vybral. Splieta čosi o nihilizme (ako pochod za práva homosexuálov stelesňuje nihilizmus nám ale neobjasnil), o "privilégiu manželstva" a podobne ako Palko straší príkladmi z GB. Rovnako, zdá sa, považuje homosexualitu za nejaký "životný štýl", niečo čo sa dá "propagovať" v školách, len tým, že sa o tom učí:

Pretože toto sa dnes britským deťom vtĺka do hláv – princovia v rozprávkach sa menia na gejov, aby detičky mohli híkať nad rozmanitosťou okolitého sveta. Lardner sa iba odvážil povedať, že mu to tak trochu vadí. Zároveň dodal, že homosexuáli majú požívať rovnaké práva ako ostatní ľudia, a on bude vždy obhajovať právo na spôsob života, aký si zvolia. „Tolerancia a porozumenie je jedna vec, ale štátna propagácia homosexuality je druhá vec.“ Nemal by s tým súhlasiť aj voľnomyšlienkársky liberál?

Nemal. Liberál môže súhlasiť s právom pána Lardnera hlásať, čo chce, ale musí jednoznačne odsúdiť narážky, že homosexualita je snáď životný štýl a že sa dá "propagovať" v školách. Ak niekomu homosexualita vadí a ak si niekto hore-uvedené myslí, nuž môže byť všeličím, ale liberálom sotva. Strašiť tu akousi tyraniou je vrcholne nemiestne a trápne. Náprava krivdy nie je tyraniou a urazené city homofóbov ma skutočne nedokážu rozcítiť.

Update: Celkom fajn editorial v SME.

Impenetrability indicates profundity

2010-05-17T23:34:00.003+02:00

Nadpis je mi momentálne heslom týchto dní. Než ale aby som vás obťažoval svojimi taľafatkami, radšej sa podelím o dlhší citát ztamtiež odkiaľ je aj ono bystré pozorovanie:

The writing of many philosophers, especially but not uniquely in the so-called continental tradition, is full of hard-to-understand passages where difficulty is presented as pertaining not to expression but to content itself, as being not a rhetorical device but a direct and unavoidable aspect of sophisticated thinking.
[...]
Faced with an inordinately recondite statement, readers have the choice between a negative judgment: the author had no good reason to be obscure, and a positive explanation: the author wanted to convey a thought too deep for plain and simple expression. With a prior high confidence in the intellectual worth of the author, negative judgment is almost ruled out and depth can be inferred, even if no satisfactory interpretation of the statement in question is ever arrived at. Prior appreciation of an author justifies a positive construal of difficult passage. So far, so good. Things may go wrong if, in a viciously circular manner, this construal is taken as further justification for the appreciation.

- Dan Sperber, The Guru Effect

Input

2010-05-06T20:52:00.005+02:00

Len pomyslenie na skladanie slov do viet mi spôsobuje fyzickú bolesť, tak len kuso o mojej súčasnej kultúrnej poživni:

Audio: Archie Bronson Outfit (2010): Coconut; The Black Keys (2010): Brothers; a tiež odporúčam tuná pár piesní na daždivé popoludnie.

Video: A Single Man (2009): 9/10; Iron Man 2 (2010): 4,5/10.

Biblio: Samuel Beckett, Murphy; Albert Sánchez Piñol, Studená kůže (z Lacných Kníh za 80 centov!).

Zo série: Obrázok hodný tisíca slov

2010-04-27T01:30:00.004+02:00

Trochu ma to desí, ale myslím, že súhlasím s Ivanom Saktorom...

(zdroj)

Song na dnes

2010-03-01T23:22:00.001+01:00

Planningtorock - I Wanna Bite Ya'

Hudobné top '09

2010-02-28T19:47:00.006+01:00

Najvyšší čas splatiť aspoň jednu blogovaciu podlžnosť. Z pomedzi mnohých vecí som napríklad opomenul na konci roka zhrnúť naj hudbu roku 2009. Teda, niežeby som nad tým vôbec neuvažoval, jeden tentatívny rebríček som aj hodil do komentu na jednom fajn hudobnom blogu. Ten zoznam som trochu upravil, niečo vyhodil (lebo už si vonkoncom nespomínam, čo sa mi páčilo, čo nie je dobré znamenie) a niečo pridal, lebo len neskoro objavil. Čiže tak. Top 10, poradie náhodné:

Art Brut - Art Brut Vs Satan (fave)
Wild Beasts - Two Dancers (fave)
Grizzly Bear - Veckatimest (fave)
Franz Ferdinand - Tonight Franz Ferdinand (fave)
The Horrors - Primary Colours (fave)
Jarvis Cocker - Further Complications (fave)
Hatcham Social - You Dig The Tunnel, I'll Hide The Soil (fave)
Hallelujah the Hills - Colonial Drones (fave)

Plus nová sub- kategória - In too heavy a rotation to make an unbiased judgement right now (but definitely some sort of awesome):
DM Stith - Heavy Ghost (fave)
Patrick Kelleher - You Look Cold (fave)

Honourable mentions (a.k.a. zaslúžilí umelci):
Megafaun - Gather, Form And Fly
The XX - The XX
Blakroc - Blakroc
Ramona Falls - Intuit: už len za tento song/klip.
Jamie T - Kings & Queens

Sklamanie roka:
Jednoznačne Arctic Monkeys - Humbug. Názov sedí. Nepreháňam, možno dva-tri dobré songy, zvyšok čistý filler.

Inu ale už poznám aspoň troch silných kandidátov na top '10: Spoon, Yeasayer a Vampire Weekend.

Haj hou.

Komenty

2010-01-23T23:39:00.003+01:00

Musel som odstránit Haloscan comment system lebo sa svine spoplatnili. Ešte stále si nadávam, že som tú chujovinu kedysi dávno nainštaloval - tak vábivo to pôsobilo. Všetky bystré postrehy cteného čitateľstva sú zrejme nenávratne v súmračnej zóne, kam chodia myšlienky umierať, všehomír kadiť a kde sídli Duch kolektívneho vedomia kolektívneho vedenia Smer-SD. Na môj vkus to bolo kurevsky zložité odstrániť a určite sa niečo posralo. Ak zbadáte nejaké problémy, dajte mi vedieť.

Tí z vás, ktorí ešte nad týmto blogom nezlomili palicu, prosím vynadajte mi v staro-novo-spojazdnených komentoch za nedostatok zaujímavého obsahu. Určite sa nad sebou zamyslím.

Citát na dnes

2010-01-23T21:46:00.005+01:00

'I too was a republican in the frothy pride of my youth,' said Stephen [...] 'And had I been out of coats at the time, I should have joined you at Bunker Hill and Valley Forge and those other interesting spots. As it was, I cheered the taking of the Bastille. But with age, I have come to think that after all a monarchy is best.'
'When you look about the world, and view the monarchs in it - I do not refer to your own, of course - can you really maintain that the hereditary king cuts a very shining figure?'
'I cannot. Nor is that the point: the person, unless he be extraordinarily good or extraordinarily bad, is of no importance. It is the living, moving, procreating, sometimes speaking symbol that counts.'
'But surely mere birth without any necessary merit is illogical?'
'Certainly, and that is its great merit. Man is deeply illogical being, and must be ruled illogically. Whatever that frigid prig Bentham may say, there are innumerable motives that have nothing to do with utility. In good utilitarian logic a man does not sell all his goods to go crusading, nor does he build cathedrals; still less does he write verse. There are countless pieties without a name that find their focus in a crown. It is all well, I grant you, that the family should have worn it beyond the memory of man; for your recent creations do not answer - they are nothing in comparison of your priest-king, whose merit is irrelevant, whose place cannot be disputed, nor made the subject of a recurring vote.'

- Patrick O'Brian, The Fortune of War [London: HarperCollins 2003], 123-124.

Citát ako ilustrácia k téze: I [heart] O'Brian. A vôbec, čo čítate blogy, choďte čitať knihy.

Nový rok prajem

2009-12-31T21:16:00.001+01:00

"It's no wonder suicide rates skyrocket at this time of year"

2009-12-24T16:22:00.003+01:00

šťastné a veselé!

represívny sentiment

2009-12-24T00:07:00.001+01:00

Abortion defenders must pretend that it is a “tragic” but necessary evil; a redoubt of “choice,” just like any other choice; a sentimental necessity for the victim of rape or the mother whose life is in danger. In short, safe medical abortion, a fundamental social good in any sexually egalitarian society, an invention to be celebrated like the polio vaccine, must disguise itself as everything but what it is—the freedom from involuntary motherhood, owed to any woman young or old, to let her shape a life equal in freedom to those of men.

Same-sex marriage and the minimalist defense of abortion are both tactically sound for now. But the strain one begins to feel in public discussions is that people of good sense are being compromised by sentimental rhetoric originally adopted to convince bigots. Sentimentalization may be effective in a Hallmark regime, but it’s a bummer at home. Around the kitchen table, we ought to speak plainly. The goal of gay marriage, in the pro-marriage position, has to include indifference to marriage as an institution. Marriage must remain abstract—it hardly matters if anyone does it once the original blush is off and the initial rush abates. But the point of abortion rights, in the “pro-choice” position, should truly be abortions. Abortions need to occur concretely, readily, until the day contraception is magically universal and perfect; the idea that they’re inevitably tragic is just false.

Super. Celý článok tu.

efeméry predvianočné

2009-12-23T23:51:00.005+01:00

Fyzika vesmírnych bitiek /// Zmätení Sumeri sa prizerajú Stvoreniu Sveta™ (Onion) /// Osobné inzeráty z London Review of Books /// Rebranding Playboy /// Amanda Palmer spieva o Lady Gaga /// Hoci sa táto dekáda skončí až o rok, best-of listy sa množia /// Terry Gilliam o svojom novom filme /// Is it Christmas? /// Najlepšia 70-minútová recenzia, akú som kedy videl /// On repressive sentimentalism. Citát. /// etc...

Hej, no, rok čítania

2009-12-23T17:56:00.007+01:00

Inde ľudia čítajú. Tohto roku som prečítal tak málo kníh, že zostavovať rebríček toho naj je priam smiešne. Netreba vyberať, stačí ich zobrať všetky a zoradiť. Ale no dobre, tak pár ich za zvláštnu zmienku stojí.

J.M. Coetzee - Disgrace. Pocit úpadku, zmaru a nevoľnosti ešte nikdy nebol tak pútavo čítavý. Budete chcieť čítať ďalej a nebude to príjemné.

Thomas Bernhard – Beton. Čo už len môžem viac dodať k Bernhardovi.

Patrick O’Brian – Master and Commander (1970); Post Captain (1972); HMS Surprise (1973); The Mauritius Command (1977); Desolation Island (1978). Áno, táto séria kníh je naozaj tak dobrá. Ďalšie tri diely už mám nachystané. Jane Austen na mori, dobrodrúžstvo (ako toto slovo nemám rád), napätie, humor a filozofické odbočky - kvalita a oddych môžu ísť ruka v ruke. Námorná terminológia nech suchozemcov neodradí, v tom nechápaní, čo sa vlastne deje, a čo znamenajú leeway, hawser, belay, mizzen, topgallant, jib, forecastle, halliards, bosen, bowsprit, je vlastne poézia. Odporúčam jednoznačne v origináli.

Tom Stoppard - Rosencrantz & Guildenstern Are Dead. Stark raving sane.

Blogtargia

2009-12-15T00:06:00.005+01:00

Za posledné tri mesiace som tu toho toľko nenapísal, že teraz ani neviem kde by som začal. Tvárme sa teda, že čo sa nestalo, sa nestalo, resp. že som tu celý čas poctivo písal a zaujímavosti hádzal.

Všímam ale zásadný trend v spriaznenom slovenskom blogokruhu (naprdklad hľa tu, tutu, tu alebo tu.), písať na blog sa všeobecne nechce, zato twitter nastupuje. Veď sa to podstatné aj tak zmestí do 140 znakov. A povedzme si úprimne, stačilo by ich aj 20, na tie citoslovcia viac netreba.

Nechce sa mi vyjadrovať k zásadným veciam. Nemám na to nervy. A o škole možno inokedy. Ešte som to zatiaľ nedokurvil, dajme tomu čas.

(Ak si ale myslíte, že ukončím to trápanie, na to zabudnite, blogtanázia nebude.)

Dead pool watch

2009-12-14T23:45:00.003+01:00

Ale, že by ma ani úmrtie nevytrhlo z blogtargie? No to by som sa pozrel.

Rok sa chýli ku koncu a ako sa tak pozerám na tohtoročný dead pool zoznam, len druhý, (resp. so Sky Europe tretí) zárez.

Paul Samuelson, vďaka a dobrú noc.

RSK 13 Pretty Songs for Ugly Lovers

2009-10-08T22:50:00.002+02:00

Playlist tiež tu.

Znamenie doby

2009-09-21T17:33:00.001+02:00

Miror, quod non ridet haruspex, haruspicem qui videt.

Citát dňa

2009-09-20T22:11:00.003+02:00

"And I have found I can sustain these two supposedly opposite and mutually exclusive affections without tearing myself in two or exploding in a fireball of self-contradiction. In fact I’ll go further, if there’s one thing that gets my goat, curries it and serves it up on a bed of flaming indignation, it is this habit of dividing the world in two. Which reminds me of an old geek joke. “The world is divided into 10 types of people. Those who understand binary and those who don’t.” Pause to allow you to wipe the tears of helpless laughter from your weeping eyes. But damn it bothers me when the choice of one thing is interpreted as a necessary repudiation of the other. People are always doing it. “You’re either a Beatles person or a Rolling Stones person” I’ve heard them say. Tummyrubbish. Balderpiss. Arsegarbage.

A couple of months ago someone asked me what I was up to and I mentioned I was making a documentary about Richard Wagner. “Oh, I would have thought you liked Beethoven,” they said. I was too polite to pick them up by their scruff of their necks and shake them violently back and forth, but I mean WHAT? “Why’ve you got a Norwich City shield on your Twitter avatar? I thought you liked cricket.” “You just quoted Family Guy” – I thought you liked The Simpsons”, and so on and so on. I mean, really."

- Stephen Fry

Víkendové efeméry

2009-09-20T16:46:00.004+02:00

Dutá lebka Dana Browna /// Príklad kvantitatívneho bling-bling /// Eric Cartman odpovedá na Proustov dotazník /// Pasové fotky slávnych umelcov /// Kafka prospieva vašej mysli /// Federer! /// Hunter S. Thompson píše filmovej producentke /// Aj mŕtve lososy vedia analyzovať spoločenské situácie (lepšie ako ja) /// atď.

Dead Pool Watch

2009-09-15T08:37:00.001+02:00

Tohto roku sa mi zatial veľmo nedarilo, nestavil som veru na správne kone. Prvé bodíky až teraz: Patrick Swayze.

Rýmovačka dňa

2009-09-11T20:11:00.003+02:00

Lance do boju, szable w dłoń,
Bolszewika, goń, goń, goń!

- Poľská kavaléria, cca. 1920-21. Zdroj.

Údajný nominant

2009-09-05T11:12:00.005+02:00

Často sa pertraktuje (scuzi, naozaj prvé slovo čo mi napadlo), že Milan Rúfus bol/býval nominovaný na Nobelovku za literatúru, naposledy som to videl tuná a svieti to aj na jeho anglickej wiki ale bez zdroja. Fakt by ma zaujímalo, kde táto informácia vznikla, kto to tvrdí a kto ho mal teda údajne nominovať. Na oficiálnych nobelovských stránkach totiž visí info, že nominácie nie sú verejné. Nevravím, že niekto z tých 700 eligable nominovať sa aj nepochválil, len potom by som rád vedieť kto a kedy. Alebo bude treba čakať tých 50 rokov než sa dozvieme pravdu? Zas si tu bezduchým opakovaním budujeme nejaký mýtus? UTFG mi zatiaľ moc nepomohlo.

Idem do Pešti

2009-09-05T00:12:00.004+02:00

"The sun shone, having no alternative, on the nothing new." - S. Beckett, Murphy, prvá veta.

Vraciam sa do Budapešti.

Nuž veru, idem sa zase/aj naďalej vzdelávať ako rozvracať slovenskú svojstojnosť, Soros to stále platí.

Po poriadku.

Ak ste to nebodaj nepostrehli, uplynulý rok som od septembra trávil v Budapešti na Central European University, kde som si bol zadovážiť titul MA. Popri PhD štúdiu v Prahe, ktoré nie celkom spĺňalo moje očakávania.

Niekedy v marci, či apríli som usilovne presviedčal jednu spolužiačku, nech sa neondí a prihlási sa aj na PhD, deadline sa blížil. Nebol som úspešný, presvedčil som len seba, uvedomiac si, že v Pešti chcem zostať. Že tam dobre. Fajn ľudia, super prostredie, intelektuálna bohuotcu výzva! Za víkend som zbúchal prihlášku, projekt nejapný na 500 slov a poručeno bohu a podateľni. Za pokus veď atď.

Na pohovor som si obliekol moje obľúbené tričko s nápisom "I make stuff up" lebo verím na truth in advertising. 20 minút som tuho improvizoval a bolo. Neúspešní kandidáti sa neinformujú, doniesli sa mi len šuškandy, že som prvý pod čiarou (na daný track brali dvoch ľudí) a všeobecné blahopriania, lebo vraj jeden prijatý určite odskočí a som tam. A veru koncom júna som bol tam. A keby ste vedeli s akou chujovinou, moment pohľadám to, názov som zabudol, aha: "Liberalism, egalitarianism and the role of experts in politics".

Na fčul buc múdry. Idem teda späť do Pešti pliesť z intelektuálneho hovna PhD bič. Prahu neprerušujem, len ostáva aj naďalej na vedľajšej koľaji. A ja si môžem spievať:

Ešte stále mi na to neprišli
že predstieram
že hovno viem
že hovno viem
že hovno jéjéjéjéjéjéjéviem.

Malá citačná anabáza

2009-08-30T22:34:00.005+02:00

Čítajúc nedávno tu linkovaný článok Tomského zaujala a nesmierne ma pobavila švejkovská odvolávka "každý Maďar může za to, že je Maďar". Keďže Švejka som čítal a nedočítal už pred mnohými rokmi a výrok mi nebol povedomý, jal som sa pátrať po pôvodnom znení.

Doma na poličke mám vydanie z roku 1996, z Baronetu, neslávne známe tým, že je 'vyzdobené' síce mierne ohavnými ale duchu knihy snáď aj viac vyhovujúcimi ilustráciami Karla Klosa miesto tradičných ladovských naivistických kresieb (ostatne posúďte sami).

Ako som tak knihou listoval, utvrdil som sa v pozorovaní, ktoré som už v minulosti učinil po dvoch predchádzajúcich pokusoch knihu dočítať (ani raz som sa nedostal za polovicu) - je až zbytočne dlhá, a to je, prosímpekne, nedokončená. Keby Hašek nenapísal viac než prvý diel V zázemí mal by stále nesmrtelnosť zaručenú - ostatne, prvý diel bohate stačí, jeho záverečná veta by bola geniálnym koncom skvelej knihy. S postupom strán sa ale odmeny z čítania zmenšujú priam geometrickým radom. Preto mi ani spomínaný citát o Maďaroch nebol povedomý, je len pár strán za miestom, po ktoré som sa naposledy dopracoval. Nachádza sa v 2. diele Na frontě ku koncu tretej kapitoly Švejkovy příhody v Királyhidě:

"[...] - Maďaři jsou, zkrátka řečeno, holota," zakončil starý sapér Vodička, načež Švejk poznamenal: "Někerej Maďar taky za to nemůže, že je Maďar." [strana 313]

Nuž takto ja trávim nedeľné večery. Haj hou.

Citát dňa

2009-08-26T22:29:00.001+02:00

Fraška na mostě vyjevila, jak je slovenská vláda protislovenská, přestože to neví. Skutečný patriot tvrdě kritizuje jen ty své. Národ mu nikdy nepřipadá hoden stavu, v jakém se právě nachází. Netrpí komplexem suverenity, jeho vlajka věčně vlaje. Teprve když národ vymění za modlu, objeví nepřítele a otráví duši národa. Nacionalista neví, že národ je dědictví a úděl. Nacionalista je totiž sektář. A možná v hlubinách svého komplexu považuje Slováky za Maďary. Proč by je jinak chtěl „poslovenčit“? S takovouto vládou Slovensko nepatří do západní Evropy, ale na Balkán.
-- Alexander Tomský

RSK 12 You Say Tomato

2009-08-17T23:07:00.003+02:00

01 Ken Nordine (Word Jazz) - What Time is It
02 Megafaun - Kaufman's Ballad
03 Nurses - Caterpillar Playground
04 The Maccabees - Young Lions
05 The XX - Basic Space
06 Erik Halldén - Wednesday Night with WG Sebald
07 Pixies - Wave of Mutilation

2009-08-13T03:31:00.004+02:00

"How vulgar, this hankering after immortality, how vain, how false. Composers are merely scribblers of cave paintings. One writes music because winter is eternal and because if one didn't, the wolves and blizzards would be at one's throat all the sooner."

- David Mitchell, Cloud Atlas [London: Hodder & Stoughton, 2004], p. 82

Obrázok dňa

2009-08-13T01:31:00.004+02:00

- Michael Hutter (via)

RSK 11 Here We Go Agog ... Again

2009-08-09T04:15:00.002+02:00

Art Brut - Slap Dash For No Cash
Boy Crisis - Dressed To Digress
Cole Porter - Anything Goes
Dirty Projectors - Stillness is the Move
Jarvis Cocker - I Never Said I Was Deep
Marina and the Diamonds - Obsessions
Shirelles - Putty in Your Hands
Stereophonic Space Sound Unlimited - Snakecharmer
Tim Fite - Change of Heart

Oh, frabjous day! Calloo, callay!

2009-08-07T22:59:00.007+02:00

Skoro by som zabudol, pochváliť sa musím. Pred časom blog Forgotten Bookmarks vyhlásil súťaž o ilustrované jednozväzkové vydanie Alice v krajine zázrakov z roku 1941. Náhodne vybratému komentátorovi ju zadarmo poslal. Cteným výhercom som bol ja a kniha dnes dorazila. Juchacha!

Záviďte!

Film Film

2009-08-07T22:01:00.006+02:00

Dnes je Beckett kam sa len pozriem. Skrzeva Rumpus nachádzam článok o výrobe Beckettovho filmu zvanémho Film s Busterom Keatonom v hlavnej úlohe. Film je dostupný aj na youtube, v troch dieloch, tunáka.

Recenzie asi neboli pochvalné.

Mal by pýtať späť peniaze

2009-08-07T21:49:00.007+02:00

Man to friend, during Waiting for Godot: Oh my god, you know what would make me really pissed? I'd be so angry if that Godot guy didn't show up at the end of the play.
--Studio 54

Skrzeva studnicu múdra zvanú Overheard in NY.

456789

2009-08-07T04:05:00.001+02:00

Nemám ja čo viac povedať, než sa pozastaviť nad dátumom a časom, štvrtou hodinou, piatou minútou a šiestou sekundou siedmeho dňa ôsmeho mesiaca deviateho roku tohto tisícročia.

Hej, naozaj sa nič nedeje. Tak teda počítajme sekundy ďalej, až do všehomíra. Alebo aj nie.

Song na dnes

2009-08-04T20:06:00.000+02:00

Cole Porter - You're The Top

Citát na dnes

2009-08-04T01:30:00.006+02:00

"V zlatožltom župane, čiernych plavkách na traky a v šarlátovočervenej kúpacej čiapke sa zastaví pri klavíri, jedným prstom zahrá a znovu zopakuje jednu hudobnú frázu. Nezdá sa vám, že v tej téme je niečo naliehavé? spýta sa Samazeuilha. A potom sa ide okúpať. Keď vyjde z vody, sadne si na piesok rozohriaty júlovým slnkom a opäť začne hovoriť o hudobnom motíve. Oplatilo by sa z neho niečo urobiť. Mohol by ho viackrát zopakovať, no nerozvíjať ho, orchester bude len stupňovať jeho intenzitu. Nie? Koniec koncov, povie, keď vstane a opäť zamieri do vody, niekedy čosi také funguje lepšie ako populárna pesnička. A ono to funguje ešte lepšie, Maurice, bude to stotisíckrát lepšie ako populárna pesnička."

- Jean Echenoz, Ravel [Bratislava: PT Marenčin, 2007] s. 69

Mad Men

2009-08-02T22:42:00.007+02:00

Och, a už za dva týždne konečne začnú vysielať tretiu sériu jedného z mála súčasných seriálov, čo vôbec stoja za pozoronosť: Mad Men.

Ak ešte nesledujete, tak hŕŕ na obľúbené file-sharingy a ťahajte predošlé dve série, nech to máte do dvoch týždňov napozerané.

Ja som sa zatiaľ tuná madmenizoval:

Update: fíčr - Mad Men, v skratke

B

2009-08-02T22:00:00.012+02:00

V rámci svojho čiteteľského augusta som včera prečítal Bernhardov Betón, opäť typická Bernhardiana, jedným dychom vychŕlená obžaloba sveta z úst chorľavého muzikológa ktorý už desať rokov nevie začať svoj spis o Mendelssohnvi-Barthodlym. Znamenité, len neodporúčam čítať v období, keď máte za úlohu vyprodukovať nejaký text. Táto spisovateľská nemohúcnosť je nákazlivá. Keby som to čítal pred troma mesiacmi, svoju MA Thesis neslávnu veru ani nedopíšem.

Aj som tak včera uvažoval, že by mohlo byť zaujímavé zasvätiť svoj život písmenu B. Konzumovať len diela majstrov na B. Mohol by som dopadnúť aj horšie než po zbytok života počúvať len veci od Beethovena, Brahmsa, Bacha (JS, JC i CPE), Berlioza, Brittena, Boccheriniho, Borodina, Bartoka, Brucknera, či Braunfelsa (neviem, či sa Bartholdy s tým svojím M kvalifikuje). To isté u spisovateľov, veď Beckett, Bernhard, Borges, Bulgakov, Broch, Bolano etc. A potom sú tam ešte aj Bergson, Brentano, Bolzano, lež o týchto viem ani trt. A tiež Bourdieu. Ale taký Badiou to už radšej ani nejdem uvažovať. Gah, never mind.

Keď už je reč o B, dnes čítam Beigbedera, Windows on the World. Tejto knižke som sa tak trochu vyhýbal, viac než sledovaním katastrofy v priamom prenose som sa témou 11. septembra emocionálne nezaoberal a táto kniha ide priamo do centra diania, do reštaurácie Windows on the World v severnej veži kde je hlavný hrdina so svojimi dvoma malými synmi na výlete. Kniha trvá od 8:30 do 10:28, každá minúta jedna kapitola. Lietadlo naráža do severnej veže o 8:46 a veža padá o 10:28. "There is therefore a time lag of exactly an hour and three-quarters. Hell lasts an hour and three quarters. As does this book." [s. 6] Takáto kniha predsa musí byť trápna a patetická, ale autorovi sa napriek všetkému podarilo namiešať koktail kde trápne a dojímavé, patetické a vtipné, bystré a hĺbavé spolu koexistujú a, čo je najdôležitejšie, dajú sa čítať.

Bloggerské motto, od Bernharda

2009-08-01T16:27:00.002+02:00

"Každé zveřejnění je hloupost, důkaz slabého povahového rysu. Chtít zveřejňovat svého ducha je nejostudnější ze všech zločinů a já se tento nejostudnější zločin všech zločinů nerozpakoval spáchat hned několikrát."

- Thomas Bernhard, Beton [Praha: Prostor, 2004, s.43]

Efeméry

2009-07-30T18:36:00.009+02:00

Ako sa Paul Krugman prerátal (video) /// Coolest little Fonzie (video via) /// Huxley vs. Orwell /// Prečo sa nepíše viac takýchto recenzií? /// Alebo takýchto - kniha zaujímavá, ale pre mňa priveľké hebedo /// 5 interpretácií Bachovej Chaconne /// Eels song - The Mighty Boosh (video) /// Nový film bratov Coenovcov /// Zabudnuté záložky (blog) /// Viera a veda /// Doležal vs. Klaus o páde režimu /// Wal-Mart záchranca (pdf via) /// Sovietska sociológia o alkoholizme /// Prezident Blair? /// etc.

Letné čítanie

2009-07-30T18:07:00.003+02:00

Ako aj po minulé letá, aj tieto prázdniny trávim prijemným ničnerobením, ktoré mi kazí len úzkosť z nedostatku čítania. Obzvlášť ma mátajú dve krabice anglických paperbackov, ktoré som za lacný Sorosov groš v Pešti uplynulý rok napĺňal. A potom všelikde na webe nachádzam odkazy na zoznamy skvelých kníh. Tak reku uvažujem na to od augusta ísť po tyler-cowenovsky, zobrať denne jednu knihu a čítať len pokiaľ to znesie, nesiliť sa, odhodiť hocako renomovanú knihu, ak ma nebude baviť, ale čítať niečo pevne aspoň 4 hodiny denne. Uvidíme, čo to dá. Začnem v sobotu s Bernhardovým Betónom. Tento blogpost by asi mal slúžiť ako verejný záväzok, čiže kľudne nešetrite opovrhovaním, pokiaľ sa k tomuto nevrátim, prípadne nebudem aspoň referovať ako to ide.

Song len tak

2009-07-27T00:21:00.001+02:00

The Dead Weather - I Cut Like a Buffalo

[loq.]

2009-07-16T20:09:00.004+02:00

Ako ste už isto postrehli (vzhľadom na to, že sledujete tento blog vás mám za vysoko inteligentných a všímavých ľudí), veľa sa tu toho nedeje. Nieže by nebolo o čom písať, ale už ani keď ma niečo zdravo naserie, nestači to na moju aktivizáciu. Žijeme v post-blogovacej dobe, priatelia. Ale je aj pravda, že je teplo a ja som lenivý ako sviňa. Ale nič nekončí, len to tu bude aj naďalej občasné a nepravidelné.

Ale vzhľadom na to, že sa plánujem tento víkend odobrať na Pohodu, materiálu na frflanie hádam nazbieram. Som veď už dáky kverulant.

See you when I see you...

The Buzz Aldrin Show

2009-07-16T20:02:00.003+02:00

Pred 40 rokmi odštartovalo Apollo 11. Na pripomienku tohto výročia tu je Buzz Aldrin a jeho konfrontácia s konšpiračným pošukom:

One small punch for a man, one giant blow for the sake of sanity.

...and times being what they are

2009-06-28T15:07:00.001+02:00

ROS: What is your line?
PLAYER: Tragedy, sir. Deaths and disclosures, universal and particular, dénouements both unexpected and inexorable, transvestite melodrama on all levels including the suggestive. We transport you into a world of intrigue and illusion... clowns, if you like, murderers - we can do you ghosts and battles, on the skirmish level, heroes, villains, tormented lovers - set pieces in the poetic vein; we can do you rapiers or rape or both, by all means, faithless wives and ravished virgins - flagrante delicto at a price, but that comes under realism for which there are special terms. Getting warm, am I?
ROS (doubtfully): Well, I don't know....
PLAYER: It costs little to watch, and little more if you happen to get caught up in the action, if that's your taste and times being what they are.
ROS: What are they?
PLAYER: Indifferent.
ROS: Bad?
PLAYER: Wicked. Now what precisely is your pleasure?

-- Tom Stoppard: Rosencrantz & Guildenstern Are Dead, Act One [London: Faber and Faber, p. 14]

Zajtra

2009-06-17T23:19:00.002+02:00

Dilema eurovoľby

2009-06-04T09:46:00.006+02:00

Pozorujem, že budú totie eurovoľby. Ani neviem presne kedy, vraj v sobotu. Minule som ich svedomito odignoroval a prispel tak historickém úspechu najnižšej účasti, na čo som aj náležite hrdý. Tohto roku ale váham a vajatám, predsa len, som za každú srandu. Ale koho?

Tuná v Pešti volia 7. júna. Viem, lebo v metre na mňa svietia plagáty Jobbiku, majú graffiti aj na plotoch a stenách a keď už by ste chceli zvracať, všimnete si, že nejaký dobrák ich meno šplechol aj na zem. Ale je aj strana, ktorú by som v týchto voľbách volil s radosťou. MDF, maďarský ekvivalent VPN a KDH v jednom, ktorý nejakým zázrakom stále žije/živorí, má po meste prosté, svetlo-zelené plagáty, na ktorých svietia len dve mená: BOKROS HABSBURG. Nič viac ani nie je treba dodať. Name recognition jak sviňa. Samozrejme, nemajú šancu.

Je veliká škoda, že SNS nepostavila na čelo kandidátky Jána Slotu. To by som ho s najväčším sebazaprením, a nebol by som sám, aj volil. Neexistuje totiž lepší spôsob, ako sa zbaviť ~~chuja~~ domáceho politika, než ho vyslať na dôchodok do Bruselu. 5 rokov pokoj. A že by ich tam z neho zrádnik chytal je už len milý bonus.

The next best thing, hoci na míle ďaleko, by podľa tohto princípu bolo jednoznačne voliť KDS-OKS. Veď čo už by bolo lepšie než zbaviť sa Vlada Palka na 5 rokov, nech si ide zamoralizovať trošku do Bruselu. Aj by som mu doprial. Fakt. A že by sa tam z neho stal federast naozaj nehrozí. A opäť, mali by tam z neho anafylaktické šoky každý deň. Jaj. Aj som uvažoval s týmto motívom spusiť web-roots kampaň, ale nejak nezvýšilo času. Teraz mi už len ostáva povedať, že to stojí za úvahu. Ale dopadnú asi ako to MDF, ba i horšie.

SaS? Ako vravia rumunskí kolegovia: Seriós? No nie, vážne, už zase všetci načisto rozum potratili? Ten onanistický projekt bloggerov a komentátorov? Si vážne myslia, že webový dav sa dá preložiť do volebného úspechu? Klikanosť a (z)voliteľnosť sú dve rozdielne veci. To už sa mohli rovno nazvať Strana 2.0. A ten zväzácky duch, čo z nich vanie. Mňamky. O týchto srandistoch snáď aj separátny článok neskôr.

Neviem. V SDKÚ aspoň správne pochopili princíp, že do Bruselu sa posiela na zaslúžený odpočinok a šupli na kandidátku Kukana. Snáď mu to vyjde, v 2004 mu to nevyšlo aj vďaka mne a nechce sa mi mu veľmo pomáhať ani teraz. Ale koho iného?

Aby som zas uvažoval nad pokorením rekordu v účasti.

Don't Panic

2009-05-25T01:01:00.002+02:00

Nezabúdajte, že dnes je International Towel Day! Uteráky so sebou!

Aááh, puska kellet volna bazdmeg

2009-05-22T23:51:00.001+02:00

Veruže tak.

Nerozumiem

2009-05-20T14:55:00.006+02:00

Akosi zase priveľa veciam nerozumiem dnes. Tak napríklad.

Špeciálny súd je protiústavný, no dobre, povedzme, že to nie je (a tu som sa zasekol, nevediac v rýchlosti odvodeninu ktorého sprostého slova použiť) úplná. Ale keď už sa hráme, že právo atď, vie mi niekto vysvetliť, ako môžu rozhodnutia nejakej protiústavnej inštitúcie ostať v platnosti?

Rozhodnutie nebude mať vplyv na procesy, ktoré Špeciálny súd uzavrel, uviedol Ústavný súd vo svojom verdikte. Prípady preto nebude možné obnoviť.

Keď už, tak pekne konzistentne, do dôsledkov, zrušiť všetko, vypustiť skrivodlivo protiústavne väznených etc. Či to už by bolo "príliš", to už v rámci politickej objednávky nebolo? Nechniapem.

A potom zase tomuto nerozumiem tiež:

Ak by Irán skutočne raketu vyrobil, protiraketový štít by ju aj tak nezachytil. Protiraketová obrana by mohla byť oklamaná hlavicami, ktoré slúžia iba ako návnada, a ďalšími jednoduchými prostriedkami, dodávajú experti. Podľa ich názoru by tiež štít mohol byť ľahko využitý proti Rusku, ktoré sa z tohto dôvodu údajne obáva o svoju bezpečnosť.

Takže proti Iránu nanič, ale Rusov ohrozí? Ako?

Ja sa ospravedlňujem, ak sú to samozrejmé veci, necítim sa dnes pri plnej duševnej sile. Predsa len, je streda.

Tiež nechápem, prečo vlastne nepíšem miesto tohto svoju thesis nešťastnú. Mno...

Dodatok (16:52): Tomuto tiež nechňapírujem:

Srbskí ultranacionalistickí poslanci v parlamente zavesili transparent, urážajúci viceprezidenta USA Joea Bidena. Silní zástancovia nezávislosti bývalej srbskej provincie Kosova vystavili nápis v stredu na zasadnutí parlamentu, ktoré sa konalo paralelne s Bidenovou návštevou Belehradu. "Biden, ty nacistická spodina, choď domov," stálo na transparente, ktorý v parlamente rozprestreli členovia opozičnej Radikálnej strany.

Ja som to vždy tušil, že tí nacionalisti tým Kosovčanom doprajú. Veď každý národ nech má vlastné, či?

Centrálny Mozog Ľudstva?

2009-05-18T01:09:00.005+02:00

Wolfram|Alpha veru nie je celkom blbý:

(Viac k otázke tu)

Ale s touto zásadnou otázkou si poradiť veru nevedel. Hanba.

Citát dňa

2009-05-14T16:44:00.004+02:00

Si tak listujem Húskovými knižnými spomienkami (nevravte, že vy tak občas tiež nečiníte) a, ajhľa, aký bonmot:

"Bratislava ako schizoidná štruktúra zložená z puncovaných 'Prešpurákov' a 'Požončanov' a k ním inklinujúcich 'pohrobkov čechoslovakizmu' bola relatívnou silnou bázou 'provinčných rezíduí'..."[1]

No nepodeľte sa s takým. 'Provinčnými rezíduami' sú samozrejme mienení tí s nízkou náklonnosťou voči emancipačnému neo-ľudáctvu reprezentovanému v tých časoch AMH a HZDS. Krása.

[1] Húska, Augustín Marián. 2006. Svedectvo o štátotvornom príbehu: spomínanie a rozjímanie nad slovenským a českým štátotvorným údelom. SCM: Bratislava.

Song na dnes

2009-05-07T17:58:00.001+02:00

Basquiat Strings - How Do Birds Hear Music

EU Profiler

2009-05-02T17:59:00.004+02:00

Ak ste ešte nezaregistrovali, odporúčam do vašej pozornosti stránku EU Profiler. Taký skutočne milý, dobre-myslený projekt s trochu podivným predpokladom, že človek, ktorý sa zaujíma o politiku EÚ natoľko, že je ochotný a schopný odpovedať na 30 otázok o svojich názoroch na všakovaké issues, zároveň celkom presne netuší koho by volil. Nuž húfy takýchto zúfalcov už nemusia trpieť, ajhľa, tým politických vedcov zhotovil jedinečný volebný kompas.

Ale oplatí sa čítať aj disclaimer. Môže sa totiž kľudne stať, že, povedzme, nejaký mierne euroskeptický pravičiar s výraznými socio-liberálnymi sklonmi ostane šokovaný, že mu agregátne najbližšie názorovo sadne SNS. A tiež Welšskí konzervatívci. Holt, to sa totiž stáva, keď sú politickí vedci odkázaní na oficiálne programy a stanoviská, protichodné tvrdenia, respektíve úplne chýbajúce vyjadrenia našej slaboduchej politickej scény.

Test teda otvárajte len na vlastné riziko, za účelom pobavenia, prípadne s nádejou zistiť, či by ste snáď nemali koho voliť v inom štáte (ha!). V žiadnom prípade sa však výsledkom radšej neriaďte.

Citát etc.

2009-04-25T01:31:00.003+02:00

Nuž moje štúdiá na CEU, tu v stredisku internacionálnych, sionistických, maďarónskych spiklencov, kde nás učia ako svojstojným Slovákom zakrútiť krkom, sa pomaly chýlia ku koncu a ja zisťujem, že mám za 4 týždne splodiť thesis. A čím sa zapodievam? Čítam si esej od literárneho kritika časopisu New Yorker Jamesa Wooda How Fiction Works. Ak moja snaha nezmení v dohľadnej dobe razanciu, budem asi znalosti písania fikcie notne potrebovať. Nie je to veľmo vedecká publikácia, ale zato nesmierne zábavná a plná skvelých postrehov. Napr.:

So what did Flaubert mean by style, by the music of a sentence? This, from Madame Bovary - Charles is stupidly proud that he has got Emma pregnant: "L'idée d'avoir engendré le délectait." So compact, so precise, so rhythmic. Literally, this is 'The idea of having engendered delighted him.' Geoffrey Wall, in his Penguin translation, renders it as: "The thought of having impregnated her was delectable to him." This is good, but pity the poor translator. For the English is a wan cousin of the French. Say the French out aloud, as Flaubert would have done, and you encounter four 'ay' sounds in three of the words: 'l'idée, engendré, délectait.' An English translation that tried to mimic the untranslatable music of the French - that tried to mimic the rhyming - would sound like bad hip-hop: 'The notion of procreation was a delectation.
-- James Wood, How Fiction Works (London: Vintage Books), p.143.

Teraz už len nájsť spôsob ako to zakomponovať do dákej tej politicko-vednej thesis.